27. kapitola

6. února 2014 v 20:53 | Kristen |  Čierna Ovca II - Nová Generácia
Ahojte tak prešiel týždeň a ja som práve dopísala kapitolu. Som zvedavá čo na ňu poviete len tak tak som sa donútila ju napísať lebo sa mi nechcelo, lebo som unavená zo školy a zo všetkého čo sa deje ale písanie je relax tak som sa do toho dala :) Ozaj budú v poviedke menšie zmeny napr. že Kristenin krstný nebude Sirius ale James proste toto zmením sa mi to tam viacej hodí :)
Okomentujte prosím :)




S Alexom som sedela v klubovni ešte asi hodinu. Keď som sa upokojila spýtal sa ma aký bol trest. Tak som mu o ňom porozprávala. Bol zhrozený z toho, čo nám tá ropucha dala. Poprosila som ho, aby to nikomu nevravel, aby ostalo medzi nami a on neochotne prikývol. Nútil ma aby som to šla nahlásiť, ale to som odmietla.
"Rozprával som sa s Ginny," prehovoril Alex po pár sekundách ticha. Nadvihla som obočie.
"Kedy?"
"Dneska večer keď prišla z rande," odvetil a ja som prikývla. Považovala som túto debatu za ukončenú a uvažovala som nad tým, že pôjdem spať keď prehovoril znovu.
"Bavili sme sa o ňom ak ťa to zaujíma..." zazrela som naňho. Neznášam keď robí toto. Naťahuje ma, a teraz mi určite povie, že asi to nebude dobrý nápad mi to povedať lebo som rozcitlivená a že by sme mali ísť spať. Toto mi totiž to robí vždy.
"Ale nepoviem ti to, nie je to dobrý nápad ani neviem prečo som s tým začal..." no nevravela som? Alex sa postavil a pomaly zamieril k internátu. Ja som ho potichu sledovala. Presne som vedela čo bude teraz nasledovať. Otočí sa na mňa s prekvapeným výrazom v tvári, že som od neho nezačala zvedavo vyzvedať o čom sa s Ginny rozprával. A tak sa aj stalo.
"Saša, buď mi to povec, alebo poďme spať a povieš mi to inokedy," povedala som a Alex sa zamračil.
"Ty vôbec nie si zvedavá?" spýtal sa ma tenkým hlasom a ja som prevrátila očami. Samozrejme, že som bola zvedavá a strašne, ale čo som sa mala chovať ako malé dieťa a prosiť ho aby mi to povedal? Keby mi toto nerobí stále tak možno začnem aj prosiť o prezradenie tajomstva, ale keďže ho už poznám presne viem ako mám v niektorých situáciách reagovať.
"Samozrejme, že som zvedavá a serie ma, že ma takto naťahuješ, ale viem o čo ti ide. Chceš aby som do teba dobiedzala." Vysvetlila som pokojne a postavila som sa.
"A takú radosť ti neurobím takže, dobrú noc priateľ môj." Ignorovala som jeho nadávky a so spokojným úsmevom som sa pobrala do internátu. Som na seba neskutočne hrdá, že sa mu nepodarilo ma vytočiť, ale že som vytočila ja jeho. Aj keď pri zaspávaní som dlho premýšľala, čo konkrétne o Fredovi s Ginny preberal.

**

Zišla som spoločne aj s Miu do klubovne, kde nás ako aj deň predtým čakal Alex. Na Miu sa usmial a na mňa zazrel.
"Pohádali ste sa?" spýtala sa prekvapene. Prevrátila som očami a Alex sa díval na dvere chlapčenských internátov.
"Rozčuluje ho, že som včera keď som sa vrátila od ropuchy nebola zvedavá." Vysvetlila som a Mia prikývla no potom sa na mňa znovu zadívala s otázkou v očiach. Tento krát sa odpovedi chopil Alex.
"Rozprával som sa s Ginny o Fredovi. Myslel som si, že Kris bude zvedavá,"
"A preto sa hneváš?" spýtala sa Mia a Alex záporne pokrútil hlavou.
"Som len šokovaný, vždy je zvedavá." Vtedy do klubovne prišli Harry a Ron. Pozdravili sme sa a šli sme na raňajky. V polovici cesty sa Harry otočil so slovami, že ide do knižnice dorábať úlohy a okamžite sa k nemu pridal aj Ron. Tak sme si ďalej vykračovali na raňajky v trojici. Vošli sme do siene keď sa znovu ozvala Mia.
"Ozaj ako bolo včera u Umbridgeovej?" Alex ma prebodol pohľadom a ja som naňho zazrela no potom som mykla ramenami.
"V pohode," odvetila som, "písali sme." Dodala som. Zaťala som ruky v päsť a zacítila som bolesť v zjazvenej ruke. Privrela som oči a ruky uvoľnila. Okamžite som cítila úľavu aj keď ma ruka ešte pár sekúnd trochu bolela.
Sadli sme si za chrabromilský stôl. Zadívala som sa na jedlo a uvedomila som si, že som vcelku hladná. Takže dneska, žiadna hladovka. Super. Naliala som si čaj a natiahla som sa po rožkoch a masle.
"Dneska ťa nemusíme nútiť?" spýtal sa prekvapene Alex a ja som ho za túto otázku šťuchla pod rebrá. On sa len zasmial a postrapatil mi vlasy. Nahnevane som naňho zavrčala a udrela som ho do stehna. Znovu sa zasmial, ale už ma nechal a začal sa venovať raňajkám.
"Hm toto musel preňho byť zaujímavý pohľad," poznamenala Mia a dívajúc sa na niekoho na pravo.
"Pre koho?" spýtala som sa prekvapene a cítila som ako mi začala horieť tvár. Asi som to tušila, no nepozrela som sa tam.
"Pre Freda samozrejme," Obaja sme sa s Alexom pozreli smerom od ktorého sa Mia odvrátila.
Fred na mňa zazeral. Vlastne nie, nie na mňa ale na Alexa. Prepaľoval ho pohľadom a dlane mal zovreté v päste. Sedel len pár miest od nás aj so svojim dvojčaťom a ich černošským priateľom ktorý pokojne jedli.
"Mám pocit, že na mňa žiarli," pošepol mi Alex do ucha. Hneď nato Fred pozrel na mňa s tým najublíženejším pohľadom opusteného šteňaťa. Dlho ma prepaľoval až pokým som sa neodvrátila. Zadívala som na rožtek ktorý som mala natretý maslom a už som naň nemala chuť. Zase sa mi scvrkol žalúdok na veľkosť vlašského orecha. Cítila som ako mi vlhnú oči. Postavila som sa.
"Idem pomôcť tým dvom." Alex mi niečo vravel, určite nejaké protesty, ale ja som ho nepočula a šla som preč z Veľkej Siene.

**

Až na prvom poschodí som si uvedomila, že neviem kde je knižnica. Splašene som sa poobzerala po prázdnej chodbe. Oprela som sa o stenu a sprudka som sa nadýchla. Tak on potom všetkom ešte aj zazerá na Alexa a na mňa sa díva ublíženým pohľadom! Na mňa, ktorá nič zlé nespravila! To on sa o mňa stavil, to on ma hneď vymenil za nejakú černošku! Do pekla ako ma mohol vymeniť za černošku?
Vydýchla som a s výdychom prišli aj slzy. Po tichu som ich nechala stekať po tvári až pokým som nezačula blížiace sa hlasy. Rukávom habitu som ich a zamierila som späť k Sieni.

**

S Harrym a Ronom sme sa stretli pred učebňou transfigurácie. Keď ich zbadal Alex okamžite sa začal hrabať v taške. Po chvíli odtiaľ vytiahol dve bagety.
"Myslel som si, že budete hladný." Podotkol a podal im ich. Chalani sa vďačne usmiali. Potom sa zadíval na mňa.
"A tebe som pre istotu zobral jabĺčko. Krásne, červené jabĺčko ako tvoje líčka. Keď trochu vyhladneš zješ ho." Pousmiala som sa.
"Ďakujem."
Hodina transfigurácie bola dobrá. Teda aspoň pre mňa. Harry sa zaradil medzi najhorších, kúzlo miznutia vôbec necvičil. McGonnagalová nám dala na konci úlohu o tomto kúzle. Na runách nám dala preložiť nejaký text v učebnici. Nastal obed na ktorom sme všetci jedli dokonca aj ja, aspoň trocha polievky. Jabĺčko som mala stále v taške. Harry nejedol, obkresloval si obrázok stromostrážcu od Alexa. Na starostlivosti o zázračné tvory sme naďalej hovorili o stromostrážcoch o ktorých sme mali tiež písať ako úlohu a na astronómi to tiež s úlohami vyzeralo podobne. Vcelku sa mi toho na tú sobotu nakopilo. Aj mi tieto nabité dni plné školy vyhovovali nemusela som premýšľať nad Fredom.
Školský deň ubehol ako voda a my sme už sedeli na večeri. Znovu som to vsadila na polievku ale pozor poobede som zjedla aj to jablko a po polievke som si zobla trochu kuracieho mäsa so zemiakmi.
Presne v momente keď som od seba odsunula tanier a prevrátila som očami nad spokojnými úsmevmi Mii a Sašu prišla k nám tá negrica za ktorú ma Frederick vymenil. Áno od dneska už nie je Fred, ale Frederick. Je to hnusnejšie a ja som predsa naňho nahnevaná.
"Pýtal si sa jej na to?" vyštekla na Harryho bez pozdravu.
"V slušnej spoločnosti sa najprv zdraví," ozvala som sa pokojne ale vo mne to vrelo. Tŕň žiarlivosti ktorý som pocítila bol silný, mala som chuť jej vytrhať tie krásne, tmavé, rovné, husté vlasy. Prepálila ma pohľadom a potom sa zadívala na Harryho.
"No?"
"Pýtal." Odvetil pokojne zjazvený a pozrel sa jej do očí. Rozžiarila sa. Tss naivka, vážne si myslí, že fuhrer Harryho pustil? Tupaňa.
"Nepustila ma." Skazil jej bratranec ilúzie a ja som sa pousmiala. Čumela naňho ako tela na nové vráta.
"Potter ty si úplný idiot! Ak od teba potom bude počuť nejakú sťažnosť na nového strážcu pošlem na teba dorážačku!" a po tomto sa otočila a nahnevaná zamierila preč zo siene. Harry za ňou niečo kričal, no nepočúvala som čo. Prepaľovala som ju pohľadom až po kým som si nevšimla Fredericka ktorý ju čakal pri dverách. Objal ju okolo pása a spoločne odišli. Stisla som dlane v päsť a cítila som ako sa mi na chrbte ľavej ruky navrela rana. Uvedomila som si, že si to môže Mia všimnúť tak som ruku zaťatú v päsť schovala pod stôl.
"Za chvíľku asi pôjdeme čo?" ozval sa Harry dívajúc sa na mňa. Mykla som sebou, ale prikývla som. Potom som si spomenula na niečo čo som im chcela povedať. Rázom som sa usmiala.
"Vymyslela som jej novú prezývku," začala som. Alex sa okamžite na mňa pozrel so záujmom v očiach a s úškrnom na tvári. Poznal ma, vedel, že to bude niečo zvrátené.
"Vodca, fuhrer... ako Hitler." Povedala som a čakala som na ich reakcie. Môj najlepší priateľ sa okamžite rozosmial a Mia zamyslene prikývla.
"Kto je Hitler?" spýtal sa Ron keď prehltol. Všetci sme sa naňho zadívali pohľadmi alá - si idiot?-
"Vážne som o ňom v živote nepočul!"
"Hitler bol nemecký kancelár ktorý bol psychopat ale využil svetovú krízu a začal u muklov druhú svetovú. Nenávidel židov, homosexuálov, cigáňov... zabíjal ich v plynových komorách a bol známi i svojimi prejavmi pri ktorých oplul ešte aj piaty rad." Vysvetlil veľmi stručne Alex a Ron sa rozosmial.
"Hej tak to sa hodí. Takže od dneska máme fuhrera?" potešilo ma ako sa Ron hneď chytil. Nadšene som prikývla.
"No dobre teda, tak Kristen ideme na koberček k fuhrerovi." Ozval sa Harry a postavil sa. Poobzeral sa naokolo a zdvihol pravú ruku. "U nej budeme zdvíhať pravicu fajn?" dodal potom. Zasmiala som sa a napodobnila som ho. Rozlúčili sme sa s ostatnými a šli.

**

Trest bol rovnaký ako včera. Zaklopali sme a vošli. Na stole nás čakali dva pergameny a brká. Usadili sme sa a začali sme písať. Rana na dlani sa mi okamžite otvorila. Po prvej vete som sebou mykla lebo to zabolelo viacej ako včera. Zachytila som jej spokojný úsmev. Mala som chuť na ňu skočiť ako lev a vytrhnúť jej srdce... počkať, veď ona žiadne nemá. Vedela som, že zajtra ma tá ruka bude pekelne bolieť, tušila som, že sa mi to zapáli. Sem tam sme sa s Harrym na seba pozreli a tak ako včera podporovali sme sa pohľadmi.
Krátko po polnoci... čo to trepem. Tesne pred jednou hodinou ráno nás prepustila. Zaželali sme jej dobrú noc, ale len tak cez zuby a ja osobne som jej v myšlienkach priala krutú a pomalú smrť. Mlčky sme šli do klubovne. Na ruku som sa radšej ani nepozrela.
Zastali sme pred portrétom Tučnej pani, povedali sme heslo a vošli dnu. Na gauči pri krbe ležal natiahnutý Alex a spal.
"Kristen?" prerušil bratranec ticho ktoré v klubovni bolo.
"Už ti to chcem povedať od včera... Ja... ďakujem. Zastala si sa ma pred fuhrerom, trpíš so mnou tieto tresty, pomáhaš mi s úlohami a pritom by som chcel strašne pomôcť i ja tebe... ale neviem ako. Len... Fred je síce môj priateľ, ale je to debil. Zachoval sa hnusne." Harryho monológ mi vyčaril na tvári úsmev. Okamžite som ho objala a on mi objatie opätoval.
"Sme rodina Harry a tá si má pomáhať." Zašepkala som. Harry prikývol.
"Pôjdem si robiť úlohy." Prehlásil. "Len mi prosím ako rodina pomôž a odprac Alexa z gauča." Dodal a ja som sa zasmiala.
"Pomôžem ti potom s úlohami?"
"Nie ďakujem... toto zvládnem." Usmial sa Harry. Prikývla som a prešla som k Sergejovi. Kvokla som si k nemu a fúkla som mu do ucha. Mykol sebou a otočil sa mi chrbtom. Postavila som sa a chytila som mu nos. Po pár sekundách sa začal drhnúť.
"Chceš ma zabiť?" spýtal sa ma ospalo.
"Budím ťa. Nechcem aby si si zničil chrbticu idem ťa presťahovať do tvojej izby." Povedala som mu svoje úmysly. Saša hlasno zazíval.
"Ale pohnite si. Chcem si na gauč sadnúť," ozval sa Harry. Alex sa horko ťažko zdvihol. Viete keď Saša zaspal a niekto ho po krátkej dobe zobudil bol vždy ako... opitý.
"Ach Kristen mám ťa rád," povedal keď som mu otvorila dvere internátu. Zasmiala som sa. Mala som pocit, že Alex zaspí počas chôdze preto som ho objala okolo pása aby som ho trochu pridržiavala. Viac menej ma k jeho izbe viedol on a ja som ho zase istila. Prišli sme pred izbu kde bolo napísané jeho meno. Otvorila som dvere.
"Ďalej to zvládnem sám." Zašepkal. Prikývla som. "Daj si na tú ruku niečo studené." Dodal a zavrel mi dvere pred nosom. Typický Petrenko.
Otočila som sa a zamierila som dole späť do klubovne odkiaľ som mala v pláne zamieriť do dievčenských internátov.
Dolu schodmi som šla rýchlo a dívala som sa pod nohy a nie pred seba. A ako sa mi to raz už stalo, tak aj tento krát to bola chyba. Neskoro som začula chlapčenský smiech a skôr ako som stihla zastať, alebo sa aspoň pred seba pozrieť vrazila som do Freda. Doslovne som vpadla do jeho objatia, zacítila som jeho vôňu a mne sa podlomili kolená. Ešte šťastie že ma tiež automaticky objal keď sme do seba vrazili a tým pádom ma vlastne držal. Až keď som sa mu zadívala do tváre som si uvedomila, čo sa vlastne medzi nami stalo. Okamžite som sa z jeho objatia vytrhla.
"Prepáč, nevšimla som si ťa." Zamrmlala som, obišla som ho a rozbehla som sa preč.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 misaaa misaaa | 6. února 2014 v 21:52 | Reagovat

Uzasne uzasne uzasneee!!! Komecne sa s nim stretla sice len tak provizorne ale super :)) hadam sa stane nieco s nimi v najblizsej dobe :DD a Alex no csssss ona taka laskava a mila mu pomoze do izby a on jej este zatraeskne dvere pred nosom?! :DDD

2 lisa lisa | Web | 7. února 2014 v 7:23 | Reagovat

Alex bol zlaty :D ani nwm ale som z neho stale na mäkko :D a potom to Alex zabil :D pekny popis Hitlera... :D takze krasna kapitola :D

3 Casion Casion | Web | 7. února 2014 v 14:59 | Reagovat

Krásne, ako odolala a nebola zvedavá :D Fuhrer, tak to sa vydarilo :D :D A ten koniec bol krásny :D

4 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 7. února 2014 v 19:18 | Reagovat

Skvelá kapitola, ten koniec si riadne skončila :D Som už totálne zvedavá, ako to dopadne s Kris a Fredom..
Mimochodom, týmto si ma dostala najviac: "bol známi i svojimi prejavmi pri ktorých oplul ešte aj piaty rad" - vážne ma z jeho prejavov mrazí až v kostiach, ale po tomto už asi nebude, tak vďaka za to :-D

5 Sandy Sandy | Web | 7. února 2014 v 21:33 | Reagovat

Pekné, pekné, len by to už chcelo tú akúsi "ekšn", chápeš, nejakú hádku, hromy, blesky :D alebo nech už ti proste nejako vydiskutujú, lebo zjavne tento stav nerobí dobre ani jednému z nich :D Alebo som ja dneska naladená až príliš agresívne? :D
Chvál na Alexa tu už bolo dosť, čiže to už ani spomínať nemusím, však sama vieš, že on už od začiatku patrí medzi moje top postavy :-P
Btw, jeden Ukrajinec Alex býva v izbe pod nami na intráku, som sa smiala, keď som to zistila :D

6 Alethea Alethea | Web | 8. února 2014 v 21:14 | Reagovat

Krava jedna umbridgeovská! Joj, nemám ju rada. Zato sympatie k Alexovi naďalej stúpajú :D Ale Fred by sa tiež už mohol trošku spamätať.

7 Alethea Alethea | Web | 9. února 2014 v 15:23 | Reagovat

K tvojmu komentáru u mňa: Sherlock? Vážne? :D :D :D Oh, to by bola iná fun! Nečakala som, že niekto povie jeho! :D Like! :D

8 NeFeReT NeFeReT | Web | 20. února 2014 v 16:41 | Reagovat

ach jaj zase ma nútiš sa opakovať :D, som úplne nadšená z tejto poviedky :) a ten koniec :o). Hneď idem na pokračovanie. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama