28. kapitola

13. února 2014 v 18:03 | Kristen |  Čierna Ovca II - Nová Generácia
Ahojte! Ďakujem za komentáre k jednorázovke? Neviem stále ako to mám nazvať, ale asi bude lepšie keď použijem názov Fredov pohľad na vec. Tak ešte raz ďakujem :) Pozerali ste niekto hokej? Strašne sme hrali, že 7 gólov nám dali Amíci? Nechápala som z toho. A ozaj aké máte plány na Valentína hm? Ja s priateľom :)
No tak dopísala som pre vás kapitolu. Dneska som ju začala písať a dneska ju tu aj máte tak dúfam, že sa vám zapáči a okomentujete mi ju :) Je taká asi by som povedala, že suchá nie je tam Fred, to vám vravím dopredu :D
Majte sa pekne!




"Budíček!" zvýskla som Mii do ucha. Prekvapene sebou mykla, vykríkla pričom ma udrela do ramena.
"Prečo ma budíš takýmto brutálnym spôsobom?" bola jej prvá otázka po tom čo sa spamätala. Ja som sa držala za brucho a smiala som sa.
"A ako to, že sa neprebrali aj tie dve?" Miina druhá otázka. Hneď po prebudení takáto zvedavá, žiadny prispatý ksicht nič.
"Ty už si prichystaná? Preboha koľko je hodín?" Ďalšie dve otázky.
"Spomaľ dievča priveľa otázok." Stopla som ju už radšej. "Tak k prvej otázke budím ťa takýmto drastickým spôsobom len tak z nudy, druhá otázka hm... neviem asi majú tuhý spánok, a áno som prichystaná zobudila som sa skorej a už sa mi nechcelo spať a neboj sa je len osem. Všetko stíhaš." Po mojich odpovediach sa Mia ponaťahovala a šla do kúpeľne aby sa skultúrnila. O niekoľko minút vyšla von v školskej uniforme a zapínala si pod krkom habit.
"Ako bolo včera?" spýtala sa ma. Z jej tónu som vytušila, že naráža na trest. Tak ako aj včera pri tejto otázke som zaťala päste a ľavá ruka ma zabolela. Ignorovala som to hoci som mala pocit, že táto palivá bolesť ma bude sprevádzať celý deň.
"Ušlo to. Boli sme tam presne o pol hodinu kratšie ako predvčerom." odvetila som a vtedy som si spomenula na to stretnutie s Fredom. "Počuj... včera som mala menší kontakt s Fredom." Začala som potichu. Mia sa prestala hrabať v taške. Pozrela sa smerom na Lavendres s Parvati a keď sa uistila, že spia sadla si na moju posteľ a zašepkala.
"Vážne?" Prikývla som.
"Tak mi to povieš na raňajkách vo väčšom šume. Tieto dve sú strašné drbny, celá škola by potom vedela, že sa s Fredom už poznáš dlhšie." Zašepkala znovu a ja som prikývla. A tak sme sa obe zdvihli, zobrali svoje veci a šli z izby preč.

**

Dole nás už po tretí deň čakal Alex ale tentokrát mu spoločnosť robili aj Ron s Harrym, takže sme mohli ísť hneď na raňajky. Cestou do siene sme počúvali Ronovo hundranie na jeho sny a Alexovo hundranie na Ronovo chrápanie ku ktorému sa pridal i Harry.
Keď sme si sadli za chrabromilský stôl Mia sa na mňa veľavýznamne pozrela.
"Fajn tak teraz môžeš hovoriť," Chalani sa na mňa pozreli s otázkou v očiach.
"Dobre tak začnem pekne po porade. Prišli sme s Harrym do klubovne, na gauči spal Saša," tuto ma môj ukrajinský priateľ prerušil z jeho obľúbenou vetou: "Nevolaj ma Saša!" vyplazila som naňho jazyk, Mia na Sašu zagánila a potom som pokračovala.
"Harry si chcel robiť úlohy tak som Sergeja zobudila a viete keď Sergej spí iba hodinku alebo dve a niekto ho zobudí tak je ako..." nechcela som povedať "ako ožran" tak som v hlave hľadala vhodný výraz ale Alex to spravil za mňa.
"Som ako ožratý." Povedal pokojne a vložil so do úst lyžičku s krupičnou kašou. Mňam. Natiahla som sa po tanieri a tiež som si naložila krupicu ktorú som si riadne pocukrila pokakavovala.
"Šla som ho radšej do izby odprevadiť a keď mi zavrel dvere izby pred nosom pobrala som sa späť do klubovne." Nabrala som si prvé sústo kašičky. Všetci sa na mňa dívali s napätým pohľadom a ja som si to užívala. Bavilo ma ich naťahovať, premýšľala som čím to predlžím keď sa ozval Ron.
"A čo sa stalo ďalej?" Zasmiala som sa, no pokračovala som.
"Na schodoch sme si s tvojim bratom navzájom narušili intímnu zónu."
"Akú zónu?" spýtali sa Ron a Harry naraz. Nadvihla som obočie.
"Neviete čo je intímna zóna?"
"Panebože to priestor od teba tuším do 50 cm, ak je niekto bližšie ako 50 cm tak narušil intímnu zónu." Panovačne im to vysvetlil Alex.
"A čo sa stalo ďalej?" spýtala sa Mia nedočkavo.
"Áno čo ďalej?" ozvala sa Ginny ktorá sa hodila na voľné miesto vedľa mňa. Zborovo sme ju pozdravili.
"Ako dlho počúvaš? Spýtala som sa s úsmevom.
"Od vzájomného narušenia intímnej zóny," odvetila a zadívala sa mi do taniera. "Óó krupica!" vykríkla nadšene a tiež sa pridala do klubu "dneska raňajkujeme krupicu".
"Vrazili sme do seba, prakticky sme jeden druhému padli do objatia. Potom sme sa na seba pozreli," v tomto momente mi skočila Ginerva do reči.
"Svet naokolo prestal existovať, akoby sa zastavil. V jeho očiach si videla túžbu, pevnejšie ťa objal a vaše pery sa začali približovať?" Prevrátila som očami a záporne som pokrútila hlavou. Ryšavka smutne sklopila pohľad.
"Pozrela som sa mu do očí, uvedomila som si čo sa vlastne všetko stalo, vyšklbala som sa a ospravedlnila som sa, že som ho nevidela a rozbehla som sa preč." Dokončila som a Harryho tvár sa rozžiarila novým poznatkom.
"Tak preto si prebehla klubovňou ako výchor!" vydýchol spokojne. "Celá učebnica sa mi prelistovala keď si prebehla okolo stola." Dodal zamračene.
"No prepáč!" ospravedlnila som sa naoko dotknuto.
"No prepáčim!" odvetil podobným tónom aj bratranec.

**

Pokojne sme doraňajkovali a pripravili sme desiatu. Teda iba ja, Alex a Ron. No a potom sme sa pobrali na dvojhodinovku čarovania. Odovzdali sme úlohy a Filtwick začal prednášku o zaklínadle silencio. Po čarovaní sme sa presunuli sme sa do skleníku na herbológiu. Vonku znovu pršalo a aby toho nebolo veľa to dusno v tom skleníku ma s kombináciou s bubnujúcim dažďom príšerne uspával. Podobne na tom boli aj Ron s Harrym, iba Alex a Mia zaryto počúvali a bez problémov presádzali nejakú rastlinu ktorej meno som ani nezaregistrovala.
Zazvonenie bol budíček a prechádza po daždi do hradu bolo prebudenie. Zohrali sme vo Veľkej sieni na obede, kde sme doplnili sily. S Alexom sme skonštatovali, že naše desiaty sú skôr olovranty pretože ich vždy zjeme až poobede. Za to Ron nesúhlasil on bagetu zjedol pred herbológiou a uvažoval že si na obedy začne nosiť misku aby si mohol z obeda odložiť. Vtedy mu Hermiona pripomenula, že vie kde je kuchyňa a keď bude umierať od hladu môže ísť tam. Toto poznanie zaujalo mňa a Alexa a tak sme sa s Ronom dohodli, že keď bude mať obchádzku zavedie nás tam. Po obede som s Miou šla na runy a to bolo na dnešok všetko. Uchýlili sme sa do klubovne kde sme si pokojne robili úlohy. Keď som dopísala úlohu na čarovanie zjedla som si bagetu a potom som začala s úlohou na herbológiu. Pred sedemnástou hodinou sme sa zdvihli a šli na večeru. S toho robenia úloh mi aj vyhladlo takže som sa poriadne najedla a potom sme s Harrym šli na predposledný trest k fuhrerovi.
Pred tým ako sme zaklopali na jej kabinet sme obaja zdvihli pravicu a povzbudzujúco sme sa na seba usmiali. Obom nám dodávalo silu, že už to je predposledný krát a potom sa nám tá ruka konečne zahojí.
"Dobrý podvečer." Pozdravila som slušne. Harry len niečo zamrmlal a ropucha sa na nás iba usmiala a kývla smerom k stolíku. Pekne sme si sadli, venovali sme jeden druhému otrávený pohľad, zaťali zuby a začali sme písať znovu tú istú vetu Nesmiem klamať. Prvé dve hodiny nám tá veta ešte z ruky mizla... no potom už tam ostala a po každom napísaní sa z nich valili kvapky krvi. Pár ich kvaplo i na pergamen... lepšie ako na tie jej čipky určite by sme za to dostali ešte ďalší týždeň. Strašne to bolelo, no pokúšala som sa nedávať si počas písania pauzu. Mala som pocit ako by mi niekto chcel vyrezať chrbát ruky a niekoľkokrát sa mi do očí tisli slzy. Nakoniec som predsa len prestala písať a na chvíľku som sa zadívala von oknom. Vonku sa už stmievalo a konečne nepršalo. Počúvala som zvuk toho ako Harry píše no o minútku dopísal aj on. Vtedy Umbridgka zdvihla pohľad od nejakých papierov. Jej guľaté oči sa nám smiali keď nás vyzvala aby sme prišli k jej stolu. Videla som to očakávanie v jej tvári keď som k nej ruku natiahla. Okamžite mi ju schmatla až to zabolelo a mykla som sebou, čo ju potešilo pretože sa spýtala.
"Bolí to všakže? To bol od začiatku môj trest pre vás." Slizky sa usmiala zatiaľ čo ja a Harry sme ju prepaľovali zamračenými pohľadmi. Keď moju ruku pustila natiahla sa po Harryho. Pri pohľade na jeho ruku sa jej úsmev ešte rozšíril.
"Dobre. To aby ste nezabudli všakže?" Prehovorila keď pustila jeho ruku a pozrela sa na nás tým hnusným škodoradostným pohľadom. "Pre dnešok stačilo, môžete ísť." Skoro som sa jej hodila okolo krku. Výborne dneska prídem konečne v nejakom rozumnom čase do klubovne. Už som sa otáčala keď sa ešte ozval Harry.
"Musím prísť aj zajtra?" Zamračila som sa naňho. On ma tu skutočne chce nechať samu kvôli nejakému hlúpemu športu? Čo je to za bratranca?
Nahnevane som doňho šťuchla, on na mňa zazrel a ja som mu to opätovala. Fuhrer nás sledovala a potom prehovorila so širokým úsmevom.
"Ó áno. Myslím, že keď na tom popracujeme ešte ďalší večer, myšlienka sa vám vryje hlbšie." Potešilo ma že to neschválila a spokojne som sa usmiala, čo jej samozrejme neuniklo a so záujmom si ma prehliadla. Sklopila som pohľad a pobrala som sa k dverám.
"Dovidenia." Pozdravila som keď som vyšla von. Harry vyšiel bez slova a keď sme zašli za roh spýtal sa ma.
"Spokojná čo? Že ma nepustila," skonštatoval sucho. Vyzeraô skutočne nahnevaný, asi dúfal, že žaba prejaví charakter a pustí ho.
"Hej," odvetila som pokojne a ani som sa naňho nepozrela.
"Kvôli tomu, že nebudeš sama, alebo kvôli nazúrenej Angeline?"
"Z každého rožka troška," odvetila som pravdivo.
"Nepomyslel by som si, že budem nenávidieť niekoho viac ako Snapa." Ozval sa Harry znovu. "Tá ženská je zvrátená a chorá..."
"Ja viem Harry je ako Hitler... Ani ja som si nemyslela, že budem niekoho nenávidieť viac ako mastné mäso." Dala som mu za pravdu. Harry po mojej odpovedi nadvihol obočie.
"Vážne? Mastné mäso?" Mykla som ramenami. Na plošine sme zabočili do prava a skoro sme vrazili do Rona ktorý v ruke zvieral metlu.
"Ron?" spýtali sme sa obaja s Harrym naraz. Pri pohľade na nás si Ron začal schovávať metli za chrbát. Natiahla som sa, čo nečakal a metlu som mu vytrhla.
"Nemusíš ju schovávať, vieme akú máš metlu." Poznamenala som keď som ju zvierala v rukách.
"Čo vlastne robíš?" spýtal sa Harry prekvapene. Ronovi očerveneli uši.
"Nič... čo vy?" Pozreli sme sa s Harrym na seba s nechápajúcim pohľadom a potom sme sa zamračili a obrátili sme sa na ryšavca.
"Nám to môžeš povedať. Prečo sa tu skrývaš?" opýtal sa vyvolený. Ron sa zadíval na mňa a až potom odpovedal.
"Skrývam sa pred Fredom a Georgom, ak to musíte vedieť. Práve šli okolo s hŕbou prvákov, stavím sa, že na nich zase niečo skúšajú. Viete nemôžu to robiť v klubovni keď je tam Hermiona." Vysvetlil nám veľmi rýchlo, skoro mu nebolo ani rozumieť.
"Načo máš metlu?" spýtala som sa. "Zametal si?" dodala som s úškrnom a oslovený prevrátil očami.
"Nie." Odvrkol nervózne.
"Hádam si nelietal?" spýtal sa prekvapene Harry. Ron sa začal zakoktávať.
"Ja...no... teda dobre, poviem vám to, ale nesmejte sa!" Ron už sčervenel aj v tvári. Preboha že by bol metlofil? Nejaká nová úchylka ako nekrofília? Fuj to hádam nie.
"Povec mi prosím, že si tú metlu nestrkáš do... no veď... alebo radšej nič..." rozmyslela som si radšej svoju otázku a Ron znovu prevrátil očami.
"Myslel som si, že sa skúsim prihlásiť za chrabromilského strážcu, keď už mám slušnú metlu.... a je to. Tak sa smejte!" vyzval nás panovačne. Znovu sme sa na seba s bratrancom pozreli s nechápavými pohľadmi a potom sme ich obrátili na Rona.
"Prečo by sme sa mali smiať?" spýtali sme sa obaja naraz. "Podľa mňa je to skvelý nápad!" dodal Harry nadšene.
"Bolo by to fakt senzačné keby si sa dostal do družstva! Nikdy som ťa nevidel hrať na poste strážcu. Si dobrý?" spýtal sa Harry a Ron mykol ramenami.
"Nie som zlý. Keď Charlie, Fred a George trénovali vždy som im robil strážcu." Znovu sa na mňa pozrel keď vyslovil meno svojho brata. Povzdychla som si.
"Takže dnes večer si trénoval?" spýtal sa Harry dychtivo skôr ako som stihla Ronovi vynadať.
"Každý večer od utorka, ale sám... začarovával som prehadzovačky aby leteli na mňa, ale nebolo to ľahké a neviem či to bolo na osoh. Fred s Georgom sa mi budú smiať keď sa ukážem na výbore, posmievajú sa mi stále od kedy som prefekt." Dokončil Ron a smutne sklopil pohľad. Znovu som si povzdychla.
"Ron," začala som a podala som mu metlu. "Zato, že to vyskúšaš nestratíš nič a prosím ťa trochu si ver. Kašli na Freda s Georgom, nech sa ti smejú nie si o nič horší ako oni dvaja a prežil si toho viac ako obaja dohromady dobre?" chytila som ho za rameno a povzbudzujúco ho stisla. Ron sa jemne usmial.
"Ďakujem... bolo to milé," poďakoval. Prikývla som.
"A prosím ťa, keď vyslovuješ jeho meno nedívaj sa na mňa tým ľútostivým pohľadom, vážne mi to nerobí dobre snažím sa na to nemyslieť." Poprosila som a Ron s ospravedlňujúcim úsmevom prikývol. Vykročili sme a krátko na to sa ozval Harry so smutným hlasom.
"Kiež by som tam mohol byť..." dala som mu za pravdu, veru i ja by som sa šla pozrieť a podporila by som aj Rona.
"Aj ja by som si to želal..." pridal sa aj Ron. Vtedy sa zadíval na Harryho ľavú ruku a vytreštil oči.
"Pre Merlina čo to máš na ruke?" zvolal prekvapene, zastal a chmatol Harryho za ruku aby si to obzrel Potom sa pozrel na moju ľavú ruku. Automaticky som sa ju snažila skryť za chrbát aj keď ju už videl.
"Keď ti povieme, že je to len nevinná tetovačka ktorá po umytí zmizne uveríš nám?" skúsila som to zahovoriť, ale Ron záporne pokrútil hlavou. Skusla som si spodnú peru a mykla som ramenami, zatiaľ čo Harry mu to celé začal vysvetľovať. Keď skončil ryšavec pobúrene vykríkol.
"Tá stará ježibaba! Sadistka! Choďte za McGonnagalovou a povecte jej, že vás týra! Veď toto nie je normálne!" pohoršoval sa. Harry sa pozrel na mňa a ja som vedela čo sa ma pohľadom pýta. Že či pôjdeme za vedúcou... záporne som pokrútila hlavou a on prikývol.
"Nie," chopil sa slova. "Nemôžeme jej spraviť tú radosť dopriať jej pocit toho, že nás zlomila!" dodal.
"Zlomila?" Ron sa pozrel na mňa akoby hľadal podporu, ale márne. "Nemôžete jej dovoliť aby sa jej to prepieklo!"
"Pochybujem, že vedúca ma nad ňou nejakú moc," povedala som pravdivo. Ron vydýchol.
"Tak... povedzte do Dumbledorovi!" Áno on by jej to zakázať mohol, ale potom by mal kvôli nám zbytočné doťahovačky z ministerstvom. Záporne som pokrútila hlavou.
"Nie," pridal sa ku mne okamžite Harry aj keď som mala pocit, že z jeho strany nejde len to, že nechce riaditeľa otravovať.
"Prečo nie?" dobiedzal stále ryšavý.
"Má toho dosť." Protirečil mu bratranec.
"No podľa mňa by si mal..." našťastie Ronove názory prerušila Tučná pani. Ani som si neuvedomila kedy sme začali kráčať a už sme tu.

"No poviete mi to heslo?" vyštekol portrét podráždene. Harry jej ho otrávene zavrčal a mi sme vstúpili dnu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 13. února 2014 v 19:06 | Reagovat

Riadne som sa nasmiala na niektorých hláškach :-D Ja proste milujem tvoj zmysel pre humor!

2 Sandy Sandy | Web | 13. února 2014 v 19:43 | Reagovat

Oo teraz ja musím napísať, že súhlasím so Selene! :-D Tiež mám rada tvoje hlášky. Metlofil :D
Aaa už nás nenaťahuj a sprav aspoň menšiu akcioškuuuu! :-P

3 Misaaa Misaaa | 13. února 2014 v 21:54 | Reagovat

Uzasne :DD  a super ze bola kapca tak skoro :)) inak suhlasim so Sel :DDD hahah metlofil bol dobry aj my mame konofila a psikofila :DDDDDDDDDDD

4 Casion Casion | Web | 14. února 2014 v 15:16 | Reagovat

Nepríjemný budíček :D :D Páči sa mi, ako ju všetci počúvali, keď im hovorila o tom stretku s Fredom :D S Umbridgeovú stále neznášam :D

5 NeFeReT NeFeReT | Web | 20. února 2014 v 17:18 | Reagovat

Ako je to možné, že píšeš tak skvelo? Zase si ma skvelo pobavila tými tvojimi humornými časťami. Teším sa na ďalšiu kapitolu.

6 NeFeReT NeFeReT | Web | 21. února 2014 v 14:52 | Reagovat

No neviem či ti niečo hovorí názov GastroDni.
Chodím na hotelovú školu do Prievidze a tá usporiadava koncom apríla ako keby dni otvorených dverí, kde žiaci, ktorí maturujú majú za úlohu založiť na dva dni reštauráciu, kaviareň, palacinkáreň, bar alebo nejaký taký podnik, podľa toho ako si zvolia. A ak príde návštevník môže sa tam najesť alebo si len tak posedieť na kofole zatiaľ čo študenti z nižších ročníkov ich budú obsluhovať. Ako keby to bol skutočný podnik. Ja keďže maturujem, som v tom podniku spolu z dvomi spolužiačkami ako manažér alebo vedúci. Musela som vypracovať plán ako bude podnik fungovať, aké jedlá a prečo tam budeme podávať, ako ho chceme zariadiť po vizuálnej stránke, ako ho chceme spropagovať a podobné veci.

7 Lisa Lisa | Web | 24. února 2014 v 18:16 | Reagovat

Metlofil... :D zaujímavé :D haha :D nemôžem... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama