29.kapitola

26. února 2014 v 19:14 | Kristen |  Čierna Ovca II - Nová Generácia
Ahojte! Prepáčte, že meškám s kapitolou, ale nechcelo sa mi písať plus som na prázdkach a učím sa na matury, teda učím no presnejšie robím si len staré testy maturitné. A navyše sme s Miňom do môjho laptopu inštalovli vojnové hry takže keď som aj "domturovala" šla som strielať v medal of honor náckov a predstavovala som si namiesto nich všetkých tých blbých autorov, výmyseľnkov syntaxu a mofológie a podobných blbín a samozrejme aj moju pani slovenčinárku :D Dneska som však kapču dopísala tak si ju užite som zvedavá čo na ňu poviete :)
Majte sa krásne a ako obvikle prosím komenty ;)


V piatok to vyzeralo veľmi podobne ako vo štvrtok. Upršaný deň, škola, večera a trest. Jediné pozitíva ktoré som na tomto dni našla sú to, že je piatok, že Angelina je na Harryho nahnevaná a že dneska máme posledný trest u fuhrera. Negatív som našla pomerne viac a to asi milión úloh, piatkový večer strávený u fuhrera, upršaný deň a Frederick
Deň bol viac menej taký istý ako ostatné... čistý stereotyp. Raňajky, chystanie desiaty, prvá hodina, druhá hodina, tretia hodina, obed, štvrtá hodina, piata hodina, šiesta hodina, desiata, chvíľkový relax, večera, trest.
"Vieš čo je fajn?" ozval sa Harry do ticha keď sme kráčala k žabe. Pozrela som sa naňho s otázkou v očiach. Žeby chlapec, čo prežil našiel ďalšie pozitívum?
"S fuhrerovej kancelárie je dobrý výhľad na metlobalové ihrisko, takže sa budem môcť dívať na ten konkurz." Zamračila som sa. A to tam dovidí? Harry nad mojím výrazom prevrátil oči, zrejme si ho vyslovil po svojom.
"Prestaň s tým nepriateľstvom voči Angeline. Nepoznáš ju, to Fred sa chová ako kretén," áno vysvetlil si to po svojom.
"Tak za a) nie si telepat aby si vedel načo som myslela, za b) Angelina a Frederick spolu chodili vlani po plese a rozišla sa s ním, a za c) premýšľala som nad tým či tam vôbec dovidíš!" vysvetlila som mu nahnevane a pridala do kroku. Prečo si všetci myslia, že keď sa zamračím tak myslím na Fredericka? Veď naňho skoro vôbec nemyslím! Oukej teraz klamem, myslím naňho 90% z dňa.
"Oni už spolu chodili vlani?" spýtal sa Harry prekvapene a zladil sa s mojím tempom. Vydala som zo seba zvuk podobný vrčaniu a kopla do vrtuli ešte viac.
"Skutočne si sa zdula?" spýtal sa Harry zamračene keď ma znovu dobehol. Mlčala som, do konca trestu máme tichú domácnosť. Prišli sme k fuhrerovmu kabinetu. Zaklopala som, počkali sme pár sekúnd a vošli dnu.
"Dobrý podvečer." Pozdravila som slušne a Umbridgka nám kývla. Znovu mala na sebe ten príšerný ružový, huňatý sveter. Striaslo ma. Sadli sme si k nášmu stolu kde nás ako aj predchádzajúce dni čakali nachystané pergameny a "špeci" brká.
"Viete, čo máte robiť." Povedala s úsmevom ropucha. Harry sa díval von oknom a nenápadne sa počas prisúvania k stolu posunul bližšie k oknu. Prevrátila som očami, ale tiež som sa na chvíľku zadívala von oknom. Vo vzduchu poletovalo niekoľko deciek okolo štadiónu. Videla som aj, že na zemi pri žrdiach stojí pár postáv. Nedalo sa rozoznať ktorý je Ron, jedine keby pán Potter mal nejaké približovacie okuliare, ale myslím si, že tu by nám nepomohol ani vojenský ďalekohľad.
"Ehm, ehm," zakašlala profka. Mykla som sebou a sklopila som pohľad k pergamenu. Začala som písať. Po dopísaní prvej vety sa mi rana na ruke znovu otvorila... smutné, ledva sa mi spravili chrasty a už som ich kvázi "odšklbla". Privrela som oči kvôli bolesti a v hlave som si opakovala, že už je to posledný krát.
Nesmiem klamať.
Nesmiem klamať.
Po ruke mi začala tenkým prúdom stekať krv, palivá bolesť sa mi rozšírila do celej ruky. Už je to posledný krát, opakovala som si. Cítila som slzy ktoré sa mi drali do očí. Keď som sa po očku pozrela na Harryho stále som ho videla ako sa díva von oknom a zároveň aj písal. Mala som chuť obdivne vypísknuť, myslela som si, že len ženy vedia robiť dve veci naraz. Mala som pocit, akoby Harry ani necítil bolesť a krv ktorá mu tiekla po ruke. Pergameny sa nám obom leskli od krvi, rukáv habitu som tiež mala vlhký od vsiaknutej krvi.
"Tak sa pozrime, či sa vám to už vštepilo," ozvala sa tým hnusným hlasom po pol hodine diktátorka. Tentoraz prišla ona k nám. Natiahla ruku s krátkymi prstami a ja som jej s výrazom plným nenávisti podala ruku. Stisla mi ju a ja som mala pocit, že vybuchnem. Mala som chuť ju prefackať a tie brká jej napchať do... no... domyslite si. Potom sa obrátila na bratranca. V momente ako sa ho dotkla sa Harry mykol, zbledol a vytrhol si ruku.
Zamyslene som sa naňho pozrela. Zadíval sa na mňa s výrazom zhrozenia zatiaľ čo Umbridgeová niečo mlela avšak ako ste si istotne domysleli, nepočúvala som ju. Harry prehĺbene dýchal a ja som začala mať obavy, vyzeral ako pred kolapsom, alebo lepšie pred infarktom. Automaticky som sa k nemu natiahla aby som ho zachytila.
"Si oukej?" spýtala som sa keď som ho chytila za plece. Zdvihla som tvár a pozrela som sa na fuhrera ktorý nás sledoval so zamračeným pohľadom, hoci ten jej pohľad nevyzeral vôbec vystrašene skôr tak spokojne, radostne... alebo tak nejako.
Zamračila som sa na ňu a dala som pozor nato aby som v tom pohľade dala najavo všetko opovrhovanie a znechutenie. Mám pocit, že sa mi ten pohľad bravúrne podaril, bohužiaľ mi nevenovala ani za mak pozornosti.
"Bolí to že?" spýtala sa a dívala sa na Harryho. Harry nepatrne prikývol. Potom sa žaba vystrela, otočila sa nám chrbtom a šla si sadnúť.
"Môžete ísť." Povedala s tým najhnusnejším, škodoradostným úsmevom. Bez slova sme sa obaja zdvihli, zobrali našich pár švestiek a šli sme preč.
Rýchlou chôdzou sme šli preč a až za prvou zákrutou som ho chytila za plece.
"Si v poriadku?" zopakovala som svoju otázku. Stále bol bledý a na čele sa mu leskli perličky potu.
"Ja...ja neviem... cítim sa zvláštne... myslíš....," nevedel sa vykoktať. Nervózne som vydýchla.
"Točí sa ti hlava, alebo niečo také? Bolí ťa niečo?" Popýtala som sa ho na veci ktoré ma najviac trápili. Záporne pokrútil hlavou.
"Vlastne jazva." Pripustil nakoniec. "Keď sa ma dotkla prešiel mnou divný pocit, chvíľku som sa cítil akoby som to ani nebol ja, akoby ma niekto posadol... a rozbolela ma jazva." Vysvetlil mi. Nadvihla som obočie.
"Myslíš, že to ma niečo spoločné s Veď-Vieš-Kým?" spýtala som sa pošepky a bratranec mykol ramenami.
"Neviem... asi áno."
"Ak aj hej... mal by si ísť za Dumbledorom." Poslala som ho okamžite za šéfom. Harry okamžite začal záporne krútiť hlavou.
"Nevieš ako sa ku mne choval po pojednávaní. Elegantne sa mi vyhol, aby sa so mnou nemusel rozprávať." Zafučala som.
"Dobre ako chceš, nebudem ťa nútiť. Teraz mi popravde povec, cítiš sa na to aby sme sa dopravili do klubovne, alebo chceš ísť do ošetrovne?"
Harry prikývol a tak sme vykročili, ale celú dobu som ho sledovala.
"Mimbulus mimbletomia," povedala som heslo a Tučná pani nás pustila dnu do klubovne v ktorej nás privítal rev. Pribehol k nám Ron s úsmevom od ucha k uchu.
"Dokázal som to! Som strážca!"
"Úžasné!" skríkla som spokojne. Aj Harryho tvár sa rázom rozžiarila.
"Senzačné!"
"Dajte si ďatelinové pivo," strčil nám do rúk flašku. S úsmevom som si odpila a poobzerala som sa naokolo aby som našla Alexa a Miu.
"Kde je Alex a Mia?" spýtal sa Harry akoby mi čítal myšlienky. Zrovna vtedy som si všimla ako k nám kráčajú dvojčatá.
"Alex je na izbe?" spýtala som sa pohotovo. Ron prikývol a ja som vykročila.
**
"Alex?" nakukla som do jeho izby. Videla som jeho siluetu ako ležal na posteli. Neodpovedal. Žeby spal? Zišlo mi na um, no aj tak som vošla do izby a zamierila som k jeho posteli. Odostrela som záves a ostala som vystrašene na Serdžiho civieť.
"Dúfal som, že uveríš tomu, že spím." Poznamenal zatiaľ čo si pritlačil zakrvavené servítku k nosu.
"Preboha čo sa ti stalo?" spýtala som sa prekvapene zatiaľ čo môj pohľad padol na modrinu pod okom.
"Padol som." Pokrčil ramenami pokojne. Nadvihla som obočie v pohľade typu -mňa neoklameš-
"Fajn mal som menšiu potíčku," začal ale zasekol sa.
"S kým?"
"S...." zamrmlal meno a ja som mu prt rozumela. Naklonila som sa k nemu čakajúc nato, aby to zopakoval. Zašepkal a ja som vytreštila oči. Nahnevane som prešla k jeho rozvtorenému kufru a začala som sa v ňom prehrabovať pokým som nenašla ampulky s elixírom na zastavenie krvácania a zároveň aj na krvotvorbu. Otvorila som flakoník a podala som mu ho.
"Za chvíľku sa vrátim!" zhúkla som po ňom a vybehla som z jeho izby. Schodami som preletela ako výchor a už som sa obzerala po klubovni. Sedel s Leem a Georgom a na niečom sa smiali. Nahnevane som tam vykročila.
"Fred Weasley!" oslovila som ho naštvane. "Môžeš na chvíľku?" dodala som keď všetci traja zmĺkli. Menovaný sa postavil, premeral si ma pohľadom a prikývol. Zamierila som smerom von z klubovne a cítila som na chrbte jeho pohľad. Zaliala ma horúčava, prekrížila som si ruky na prsiach. Toto ešte len bude.
"Môžeš mi povedať prečo si mu zlomil nos a spravil monokel?" vyštekla som naňho keď sme sa ocitli na vyludnenej chodbe v tichu. Všimla som si ako sa obrazy tisnú k rámom, aby načúvali.
Fred nadvihol obočie.
"Ty nevieš? Veď si ho na mňa poštvala!" vyštekol aj on. Prekvapene som zamrkala. Fred sa zamračil.
"Buď si taká dobrá herečka, alebo fakt nič nevieš," poznamenal.
"Nikoho som na teba nepoštvala! Prídem si z trestu, Alexa nikde prídem na izbu a on tam celý zakrvavený ako keby bol po zabíjačke!" zhúkla som. "Dobre mali ste konflikt ale do budúcna prosím neutržuj mi nejaké krvácajúce rany, ten chalan má hemofíliu!" dodala som naštvane. Alexovi sa nezráža krv. Každá rana ktorú mu niekto uštedrí môže byť jeho posledná zvlášť keď je takéhoto charakteru. Preto mu treba podať elixír na krvotvorbu a na zastavenie krvácania, ktorého by mal mať zásoby.
Fred prekvapene zamrkal.
"To som nevedel,"
"Ale prečo si ho vôbec napadol? Čo spravil?" spýtala som sa naštvane.
"Spýtaj sa jeho veď je tvoj frajer no nie?" vyštekol nepriateľsky. Tento krát som prekvapene zažmurkala ja.
"Nie, nie je to môj frajer," ryšavý pohŕdavo odfrkol. "a aj keby bol je to moja vec tak isto ako je tvoja vec to, že si si hneď po našej hádke, alebo rozchode alebo čo to bolo našiel inú! Ani si nepočkal či som sa s tebou ešte nechcela porozprávať!" po tomto som sa otočila, ignorovala som jeho tvár a chcela ísť do klubovne avšak Fred ma chytil za ľavú ruku a otočil na seba.
"Au!" skríkla som. Ruka ma stále bolela aj keď nekrvácala a ak mám byť úprimná už som na ňu aj zabudla.
"Pre Merlina, to čo máš?" spýtal sa prekvapene a začal si chrbát ruky prezerať. Nahnevane som si ruku vytrhla.
"To máš z tých trestov?" spýtal sa znovu.
"Do toho ťa je hovno!" vyštekla som sa. "Nerieš to! Nehovor to nikomu a nechaj ma tak! Tvoja priateľka ťa už istotne postráda!" skríkla som už so slzami na krajíčku. Otočila som sa a zamierila som do klubovne, na moje šťastie sa akurát portrét otvoril. Šťastie v nešťastí, pomyslela som si trpko keď okolo mňa prešla Angelina. Momentálne ma vôbec netrápila boľavá ruka, mala som chuť ísť zdrbať Alexa. Preletela som klubovňou a zamierila do chlapčenských internátov.
Nahnevane som treskla dverami na Alexovej izbe.
"Nepovedala som ti náhodou, že sa do toho čo je medzi mnou a Frederickom nemáš stratať?" spýtala som sa nabrúsene.
"Nie nepovedala." Odvetil pokojne Saša. Zafučala som.
"Mal si si to domyslieť!" skríkla som a dala som si ruky v bok.
"Trápila si sa.... chcel som sa s ním o vás porozprávať, povedať mu, že ho ľúbiš a že sa trápiš. Lenže ma nepustil ani k slovu. Povedal som iba tvoje meno a on ma prerušil päsťou." Vysvetlil Alex a sklopil pohľad. Prekvapene som vydýchla a šla som si k nemu sadnúť.
"Nemal si to robiť." Povedala som už trochu pokojnejšie.
"A mal som sa dívať na to ako sa zožieraš? Veď vy si to sami nevyriešite!" poznamenal.
"Má inú." Povedala som a tým som to uzavrela. "Pozri som rada, že ti na mne takto záleží ale už to nerob." Neochotne prikývol. Znovu som vydýchla a zadívala som sa mu do tváre. Už nekrvácal a do tváre sa mu vracala zdravá farba.
"Pohádali ste sa?" spýtal sa čím narušil ticho. Prikývla som. Objal ma okolo pliec a práve vtedy do izby vošiel zamyslený Harry. Postavila som sa.
"Pôjdem.... zajtra ti na ten monokel donesiem masť nechce sa mi už sem vracať potom. Dobrú noc chalani." Rozlúčila som sa s nimi a pokojne som vyšla von aj keď sa mi chcelo plakať. Bože som ja, ale citlivka.
Prešla som klubovňou, mierila som k naším intrákom keď som si všimla Rona ako sedí sám v kresle. Zamierila som k nemu.
"Ešte raz ti gratulujem!" začala som no nedokázala som sa usmiať. "Rada by som tu s tebou oslavovala, ale nemám na to síl som totálne na dne." Dodala som a on prikývol.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa a ja som si sadla na kraj kresla.
"Fred knokautoval Alexa ktorý mu chcel prehovoriť do duše. Tvoj brat si myslí, že spolu chodíme... a tak bežné drámy." Vysvetlila som v rýchlosti a sucho som sa usmiala. Ron prikývol a potom spravil niečo čo by som nečakala. Od neho ak mám byť konkrétnejšia.
Chytil ma za ruku.
"Bude to dobré." Povedal a usmial sa. Neisto som mu úsmev opätovala.
"Dúfam." Ron sa usmial. Rozlúčili sme sa a ja som šla spať.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SeleneBlack SeleneBlack | E-mail | Web | 26. února 2014 v 19:29 | Reagovat

Fú, ani netušíš, ako dlho som čakala na túto kapitolu (teda asi vieš, lebo si ju napísala, ale tak... no, chodila som sem každý deň aj niekoľkokrát) :D
Ten Fred bol riadny idiot... inak, nedávno som si všimla, ako ho my obe strkáme z jedného problém do druhého v našich fanfiction :-D normálne ho začnem ľutovať, ale teraz viac ľutujem Alexa, ten hrdina!

2 Misaaaa Misaaaa | 26. února 2014 v 20:11 | Reagovat

Suhlasim zo Selene aj ja som sem chodila niekolkokrat za den :DDD no co sme nedockave :DD a chudak Alex ... Hadam tam nechces zamiesat aj Rona O_O bo ten koniec ani na to smajlika neviem pridat :DD inak dobra kapitola :))

3 Sandy Sandy | Web | 28. února 2014 v 17:14 | Reagovat

Jeej, konečne akcioška! :-P Si ma potešila. A síce je aj mne trochu ľúto Alexa, ale dobre spravil, lebo konečne tí dvaja medzi sebou prehodili aspoň pár "slov" :D . Nuž, som zvedavá, ako sa to bude ďalej vyvíjať a aj na Harryho, čo to malo znamenať. Mohli by sa stretnúť s Dumbym, ten mi už chýba :D

4 Casion Casion | Web | 1. března 2014 v 11:48 | Reagovat

Och dopekla, takže chlapčenská bitka :D Chudák Alex, ale aspoň, že je v pohode :D Nemôžem si pomôcť, ale žiarliaci Fred je zlatý :D

5 Alethea Alethea | Web | 1. března 2014 v 17:58 | Reagovat

Ron je v tíme! Wúhúú! A Frederick je ešte stále blbec... Ach jaj.

6 Jeffa Jeffa | Web | 4. března 2014 v 6:09 | Reagovat

No šla by som do UK keby som mohla a bola by som veľmi veľmi šťastná :D hehe.. originál odbor mám marketing - blok cestovný ruch a takto všetko je skrz ňu :) Popravde som ju chcela, no a vyšlo to :D

7 Lisa Lisa | Web | 4. března 2014 v 22:14 | Reagovat

Prečo????? Prečo???????????? Prečo vždy posledná prídem kapitolu ohodnotiť????? O_O ..... Mám chuť vraždiť. Všetci už napísali to, čo napadlo aj mňa.. :D A len jednu veta k tvojej kapitole... :D

Fred..... no coment :D
PS: chudáčik Alexík.. :D milujem ho :D

8 NeFeReT NeFeReT | Web | 5. března 2014 v 17:08 | Reagovat

Ja som vedela, že sa to stane. :) a som rada, že som mala pravdu. Konečne ten môj vysnívaný konflikt :), Skvelo si to opísala. Normálne mi bolo chudáka Alexa ľúto. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama