14. kapitola

1. května 2018 v 22:04 | Kristen |  Špeciálna jednotka
Ahojte! Tak po týždni opäť kapitola. A teraz k ŠJ. A je dosť dlhá... a práve dopísaná... chyby opravím dodatočne... tak... dúfam, že sa bude páčiť.




14. kapitola
"Čo sa do pekla stalo?" spýtal sa zaskočene Sirius. Ani nevedel ako, ale ocitol sa na mokrom chodníku. Ich auto bolo nabúrané v stene budovy, malého obchodu s potravinami. Dymilo sa z prednej kapoty. Poobzeral sa naokolo, aby zistil či sú všetci vonku s ním. Remus pomáhal na nohy Bobbymu, Nick sa ostražito obzeral na okolo, Laila sedela pri Winstonovi a pomocou zaklínadla mu hojila drobnú ranku na tvári. Očividne ich Nick všetkých včas premiestnil.
"Niečo nám prebehlo okolo auta," skonštatoval Nick, ale ani sa naňho nepozrel.
"Démon," dodal Bobby ostražito. Vybral pištoľ, namieril ju pred seba a tiež pohľadom sondoval okolie.
"Určite po nás vyslali sabotážny tím a po Aryi zase pátrací," poznamenal Winston keď sa postavil na nohy. Sirius sa okamžite zohol k Laile a podal jej ruku. Bez slova a bez emócii v tvári ju prijala a postavila sa.
"Ľudia," ozval sa konečne už aj Lupin. Nedíval sa na nich. Díval sa stále na horiace auto. Niečo sa mu tam nezdalo. Stále mal pocit, že po konštrukcií autá sa niečo plazí. Niečo čierne. Najprv si mysle, že to sú tiene plameňov, ale pre istotu to stále sledoval. Auto postupne mizlo pod temnotou.
Niečo tam rástlo. Ako keby to doteraz čakalo kým to narastie do správnej veľkosti. Laila zvýskla a tá vec pohltila auto a začala sa k nim pomaly blížiť.
"Nikto sa ani nepohnite," zašepkal Nick cez zuby. "vidí len to čo sa hýbe."
"Dobre, ale ako to zabijeme?" spýtal sa Lupin rovnako ako Nick. Cez zuby. Inak mal celé telo stuhnuté. Nepohol ani brvou. Tak ako ostatný.
"No to je ťažšie,"
"No to veru budete mať ťažšie," ozval sa detský hlas. Laila mala chuť sa poobzerať na okolo, ale rýchlo si uvedomila, že by to bola osudná chyba. Toto bol démon druhého stupňa. Jeho sliny obsahovali kyselinu, navyše bol silný. Stačilo aby sa jeho telo čo i len šuchlo o niekoho začalo by to toho neboráka pomaly pohĺtať. Sám by sa z toho nedostal, pretože dotyk tejto beštie spôsoboval paralýzu.
Pred očami sa im zjavilo malé, asi deväť ročné dievčatko so žltými očami. Malo na sebe červené šatôčky s bielymi bodkami po celej dĺžke. Vlasy malo svetlo hnedé, zopnuté do dvoch copov. Jej schránka vyzerala rozkošne, avšak tie oči a úškrn jej dodávali ten správny hororový šmrnc.
"Kde je Arya?" spýtala sa chladne. Démon za ňou sa prestal hýbať. Stál za ňou a len vydával veľmi zvláštny zvuk.
"Aj keby to vieme, tak ti to nepovieme," odvrkol Bobby nahnevane. Lilith nadvihla svetlé obočie.
"Utiekla vám?" vzápätí sa zasmiala. "no to je úžasné!" zvolala.
"Prečo si myslíš, že som utiekla Lilith?" Jej hlas sa ozval ulicou ako ozvena. Ako keby teraz zrazu prehovoril nejaký významný politik k svojim ľuďom a tí všetci stuhli a prekvapene sa obzreli. Stála kúsok od Laili. Vlasy jej viali vo vetre, biele tričko mala špinavá a v ruke držala fľašu vodky. Ale mala v očiach hnev. Ale nie znamenia. Ten svoj.
"Možno som prekonala chvíľkový skrat," povedala Arya. "ale som tu. A ty," Lilith sa prekvapene roztriasla. "máš jediné šťastie, že som slabá. Slabá na exorcizmus. Ale na zabitie toho tvojho pekelného decka mám sily ešte dosť." Napila sa z fľaše ktorú držala a potom ju hodila. Ten hod nebol silný, ale kontrolovala predmet pomocou svojej telekinézy. Na zabitie tohto tvora ho stačí hoci čím zasiahnuť do toho správneho miesta. Nachádza sa na jeho ľavej strane, tesne pod jeho hornou končatinou. V tej medzierke má najtenšiu časť. Keď ho tam hoci čo trafí, preletí to do jeho útrob a okamžite zasiahne srdce. A presne to Arya pomocou tej fľašky spravila.
Lilith zmizla v momente, keď sa ulicou ozval zvuk bolesti a zrazu rana. Na zem sa vyliali démonové ostatky.
Laila neváhala ani sekundu. V momente, ako bolo po démonovi prekonala tú vzdialenosť medzi ňou a jej najlepšou priateľkou a vrhla sa na ňu. Objala ju a myslela si, že sa rozplače.
"Si späť?" spýtala sa jej pričom stále mala hlavu zaborenú v jej krku. Vdychovala jej prítomnosť, jej ostrú vôňu, ktorá sa miešala s potom a alkoholom. Arya ju neisto objala okolo pása. Bolo zvláštne byť zase v objatí jej najlepšej priateľky po tom všetkom čo spravila a spôsobila nielen nevinným, ale aj jej priateľom. Trošku sa odtiahla a Laila to pochopila, pretože ju okamžite pustila a odstúpila od nej. Prepálila ju pohľadom tých jej nebesky modrých očí. Odvrátila sa od nej a pozrela sa na ostatných. Ďalej stál Sirius Black. Arya sa v myšlienkach pousmiala. Och koľko o tomto fešákovi počula, v koľkých spomienkach ho videla... a musí uznať, že na živo vyzerá ešte lepšie. Čierne vlasy mu lemovali tvár a padali na plecia. Tie ostré črty tváre priam dopĺňali búrkovo-modré oči. Mal nič nevraviaci výraz, v rukách kŕčovito zvieral prútik a vedela, že ho chce na ňu namieriť. Pohľad jej padol na druhú známu - neznámu tvár. Lupin jej po Laile stál najbližšie. Prútik mal schovaný, len ju nervózne pozoroval tými zvláštnymi očami. Svetlé vlasy mu vo vetre poletovali. Vyzeral strašne unavene, ale usmial sa na ňu. Ako keby vedel, že toto bolo to čo potrebovala. Jemný, priateľský úsmev, ale urobil tak veľa. Nervozita ju prešla, jej priatelia boli tu pre ňu.
Arya. Ozvalo sa jej v hlave. Pohľad jej padol na Winstona. Vysokého černocha, so slzami v očiach. Toho, ktorý ju nahradil v poste vodcu, ktorý tak nenávidel. Vedľa neho stál Bobby... muž ktorý ju prakticky vychoval. Ktorý tu bol keď zomrel jej otec, keď pochovávala mamu, Branna. Muž, ktorý svoju bolesť vždy zatlačil do úzadia, aby jej bol oporou. A nakoniec Nick... Nick, ktorého vždy pred temnotou zachraňovala ona a zrazu to bolo naopak a on sa ocitol v jej roli. Keď ich tam videla stáť nemohla byť šťastnejšia. Znovu sa pozrela na Lailu, pretože čakala na odpoveď. Na jednoduché slovo...
"Myslím, že áno," povedala zachrapčaným hlasom. Zrazu toho na ňu bolo veľa. Po tejto vete pocítila nával emócií. Z očí sa jej začali valiť slzy.
Bobby sledoval svoju neter. Keď sa jej z tých čiernych očí začali valiť slzy veľkosti kvapiek dažďu, nevidel pred sebou dospelú ženu. Videl pred sebou malé, desať ročné dievča, ktorému zomrel otec a do toho ju začali v škole šikanovať. Zdvihol ruky do objatia a čakal. Vedel, že sa k nemu rozbehne.
A tak sa aj stalo. Arya veľmi rýchlim krokom vbehla do jeho náruče. Rozvzlykala sa na plno. Bobby ju objal a v myšlienkach jej hovoril chlácholivé slova. O chvíľku na svojom chrbte pocítila objatie ešte niekoho. Nick... pomyslela si trpko. A zrazu ďalšie... Winston aj Laila.
Lupin prišiel k Siriusovi. Obaja boli taký nezúčastnení, členovia tohto rodinného stretnutia. Inak sa to opísať nedalo. Oni boli rodina. Skupina ľudí z rôznych krajín, rôznych národností, rás, presvedčení, ale mali jedno spoločné. Vôľu chrániť svet a jeden druhého.
"Vieš čo Námesačník?" prehovoril po tichu Sirius a odtrhol pohľad od Laili.
"Čo Tichošlap?"
"Ona... potrebovala rodinu... takú, ktorú som jej ja nebol schopný dať... teraz," zasekol sa.
"Teraz to vidíš," dokončil to Remus zaňho. Sirius sa usmial a prikývol.
"Ale stále ju chceš," dodal Lupin akoby nič a prehliadol si svojho priateľa. Ruky mal vo vreckách a po tejto poznámke sa mu na tvári objavil ten typický úškrn. Ten ktorý mal vždy, keď šli vyviesť nejaké darebáctvo, alebo keď mu Lupin povedal niečo čo on už dávno vedel. Zdvihol ruku a plesol ho po ramene.
"Prvá láska je len jedna," poznamenal. Black sa zasmial štekavým smiechom.
"Tuto nejde o prvú lásku kamoško... ale o tú pravú."

**

Keď sa premiestnili do úkrytu bolo už skoré ráno. Ale ani jeden z nich sa nechystal spať. Ešte mali pred sebou kopu práce. Pre Aryu bolo zvláštne sem vstúpiť. Tak toto je teraz ich domov. Bola zvyknutá meniť domovy, podľa misie, podľa potreby... ale keď som prišla prvý krát bola spútaná, a chcela zomrieť. Neverila, že je pre ňu ešte nádej.
A teraz vošla po svojich a mala nádej. Stále cítila temnotu, ktorá sa snažila prevziať kontrolu, ale nedovolila jej to. Zrazu na to silu našla. Nevedela koľko jej to vydrží, ale dúfala, že to bude presne toľko času koľko potrebujú. Keď ju uvidel Benneth okamžite k nej prišiel a objal ju.
"Ach dieťa tak si nás vystrašila," zašepkal a ona sa usmiala.
"Mrzí ma to," pokrútil hlavou a v hlave sa jej ozvalo Neospravedlňuj sa. Nemôžeš za to. Vedela, že tú druhú časť vety nemyslí úplne vážne, pretože veľa činov mohla ovplyvniť, ale... s tým sa bude vyrovnávať potom.
"Tak sa znovu stretávame Arya Winchesterová," privítal ju Kain. Vyzeral presne ako vtedy. Ako pri ich prvom stretnutí. Zarastený, šedivý muž. Lenže teraz na sebe nemal oblek. Mal na sebe dotrhané oblečenie a ešte bol aj spútaný. A predsa ju vítal ako starého priateľa.
"Prišla si vrátiť to čo je moje?" spýtal sa chladným hlasom. Prikývla a on sa usmial. Pohľad jej padol na Jamesa a Lily. Lily spala opretá o rameno svojho manžela a on ju ochranársky objímal okolo pliec. Stále si nebol istý, či by jej mali veriť na toľko, aby išla po vlastných. Keď Arya v hlave začula túto jeho myšlienku neovládla sa a zasmiala sa.
"Nezabúdaj Paroháč, že som stále telepatka a počujem čo si myslíš," povedala a usmiala sa. James sa nepriateľsky zamračil.
"To som rád, pretože naozaj neviem či nám ešte neublížiš,"
"James!" okríkla ho Laila a pokrútila hlavou. Arya nad tým mávla rukou a zastala sa ho.
"Má pravdu. Ešte nevieme čo sa môže posrať,"
"Prisahám ti Arya, že keď som tu ja nič sa nepokazí," do miestnosti vošla Freya Mikaelsonová. Nebojácna bosorka. Lupin z nej stále nemal dobrý pocit, pôsobila naňho strašne namyslene a arogantne. Ale keď ju uvidel teraz ako sa dívala na Aryu nadvihol obočie. V jej pohľade bola priam božská úcta a poslušnosť. Prekvapenie však nastalo vtedy keď si bosorka pred telepatku kľakla.
"Viem, že si ma už nikdy nechcela vidieť, ale som jediná, ktorej sa to môže podariť,"
Arya nad týmto nadvihla obočie. Hej Freya bola vždy... Freya. Nikto nikdy nevedel čo má od nej čakať. Nevedela to ani ona sama a to čítala jej myšlienky.
"Nikdy nezabudnem čo si spravila Freya, ale teraz... ťa zrejme potrebujem, takže... poďme na to."
Potom sa teda začalo organizovanie. Arya ešte raz odsúhlasila Kainovi, že súhlasí s presunom znamenia. A potom ju teda Freya vzala hore po schodoch do jej izby. Jej priatelia celý čas išli za ňou. Chceli, aby cítila ich podporu. Jej izba bola upravená. Všetky jej veci boli preč, vedela, že tu boli, pretože.... oni jej ich sem doniesli. A vedela, že keď to vyjde vrátia ich späť. Teraz tam bola jej posteľ, s putami. Nemala proti tomu námietky, asi to bude naozaj najlepšie riešenie. Kúsok od postele bolo kreslo, taktiež s putami, pre Kaina.
Nervózne si ľahla na posteľ a pomocou svojej sily sa aj sama spútala. Kurva, dúfam, že to vyjde. Toto bola jej posledná myšlienka.

**

"Máme tu ostať?" spýtala sa Laila Freyi keď bolo všetko pripravené. Bosorka mykla ramenami.
"Ako chcete, ale citlivky nech radšej vypadnú," začala niečo miešať v miske. Bruneta sa pozrela na ostatných. Vedela, že ona, Nick a Bobby určite ostanú. Vedela, že Winston pôjde preč, pretože z duše neznáša všelijaké Freyine rituáli a keď pri nich nemusí byť tak tam radšej nie je. Pozrela sa na Jamesa.
"No... pôjdem za Lily, ale keby niečo zakričte," Laila sa vďačne usmiala a Winston aj James odišli.
"Vy ostávate?" spýtal sa Nick pre uistenie Siriusa a Remusa.
"Samozrejme," odvetil Lupin. Veď toto bolo niečo čo už nikdy neuvidí, bol by hlúpy keby to premeškal. Sirius ostal len kvôli Laile. Mal pocit, že ho bude potrebovať. Bobby stál vedľa Aryinho lôžka a držal ju za ruku.
"Bobby, počas toho celého ju radšej nedrž," prehovorila bosorka ľadovým hlasom. Chcela znieť... citlivo... ale ako si jej to nevyšlo. Muž prikývol, bez nejakej zbytočnej poznámky ustúpil. Freya si prehliadla celé publikum, potom sa pozrela na Kaina ktorý len prikývol.
"Bude ich to oboch bolieť," povedala ešte. Už nečakala na reakciu. Zavrela oči, ruky zdvihla nad hlavu a začala odriekať.

**

Prehovorila jazykom ktorému nikto z prítomných nerozumel. V miestnosti začalo blikať svetlo a citeľne sa ochladilo. Kain sa začal triasť. Stolík, ktorý bol v rohu miestnosti sa posunul.
"To je normálne," zašepkala Laila Lupinovi a Blackovi, ktorých myklo. Freya hlas miestami zvyšovala, inokedy ju nebolo ani počuť. Nevedeli podľa čoho reguluje vlastnú hlasitosť a popravde, neboli si ani istí, či si je toho bosorka vedomá.
Aryine vlasy sa začali zdvíhať. Otvorila oči a zdvihla hlavu. Mala ich opäť celé čierne aj z bielkami. Začala sa smiať, ale nie jej hlasom. Bol to úplne iný hlas. Nick by povedal, že je mužský, ale už počul rozprávať veľa temných bytostí a nevedel to povedať z určitosťou. Možno len temnota mala hrubý hlas. Ten smiech bol ale odporný. Každému prebehli po chrbte zimomriavky. A vzápätí sa Aryine oči zmenili na tie jej.
"Čo sa deje?" spýtala sa prekvapene. Ľavé predlaktie na ktorom bolo znamenie jej začalo celé žiariť tmavo modrými odleskami. A vtedy začala Arya kričať. Ten krik bol plný bolesti. Bol to ten najhorší zvuk aký kedy Lupin počul. Bobby si prešiel rukami po hlave.
"Idem preč, toto nedám," zašepkal. "nedokážem sa na ňu dívať."
Pohľad na ňu bol skutočne hrozný. Metala sa na posteli, mykala hlavou, snažila sa dostať pomocou zubou k putám ktoré, jej zväzovali ramená.
"Vydrž to Arya!" zakričal jej Nick so zlomeným hlasom. Laila sa len držala za ústa a po tvári jej stekali slzy. Sirius sa k nej automaticky načiahol a objal ju okolo pliec. Hneď si zložila hlavu do jeho objatia a zavrela oči.
"To je strašné," zavzlykala.
"Remus pomôžeš mi s Kainom?" ozval sa Nick. Lupin zarazene prikývol. Ani si nevšimol kedy sa Nick presunul za Kaina. Potreboval aby mu pomohol zdvihnúť kreslo na ktorom sedel. Potreboval ho dostať ešte bližšie k nej, konkrétne k jej ruke. Keď im dá Freya signál spoja ich ruky, aby sa znamenie premiestnilo späť naňho. Chytili spodok kresle a nadvihli ho. Kain mal oči vyvalené dozadu bolo mu vidieť iba bielka. Zvláštne sa triasol, vyzeral ako keby mal nejaký záchvat. Presunuli ho ešte bližšie ku kričiacej telepatke. Vydrž to... pomyslel si Lupin zúfalo. Ak sa na niečo podobné dívali jeho priatelia každý mesiac, tak mali jeho obdiv. Bolo mu z tohto celého tak zvláštne. Cítil vzrušenie, ale aj strach.
"Teraz Nick!" vykríkla Freya. Nick chytil Kaina za ruku a pritlačil ju o tú Aryinu. Svetlo zo znamenia už nebolo modré, bolo biele a ožarovalo celú miestnosť. Všetok nábytok sa začal triasť. V momente ako sa Kainova ruka dotkla tej jej začal od bolesti kričať aj on. A potom nastal výbuch.
**
Lupina odhodilo do steny, ale okrem bolesti chrbta a hlavy mu nič nebolo. Hneď sa pozrel na Lailu a Siriusa, ktorý stáli v kúte miestnosti stále objímajúc sa. Vyzerali rovnako vydesene ako sa on cítil.
"Si v poriadku?" prehlušil Sirius krik. Lupin len prikývol. Potom sa pozrel na Freyu, ktorá už sedela pri Aryii a odpútavala ju pričom niečo hovorila Nickovi. Nick prikyvoval a za chvíľku sa s Kainom odmiestnil preč. A nastalo ticho. Kričal už len Kain. Dvere sa rozleteli a dnu vtrhol Bobby.
"Už je koniec?" spýtal sa. Lupin prešiel k Freyi a začal jej pomáhať odpútavať Aryu. Vytiahol prútik a mieril na zámky a odomykal ich pomocou kúzla Alohomora. Niečo sa mu však nezdalo.
"Ľudia," ozvala sa Laila ktorá prišla k Aryii a pohladkala ju po tvári. "je celá studená... ona... nedýcha!" vykríkla hystericky. Sirius k nej okamžite pribehol, pretože sebou začala metať. Chytil ju zozadu okolo pliec, nadvihol ju a vyniesol ju von. Bobby sa okamžite k Aryi vrhol a roztrhol jej tričko.
"Opováž sa zomrieť mladá dáma!" Začal jej stláčať hrudník presne v strede. Začal ju resuscitovať. Lupin sa prekvapene pozrel na Freyu.
"Och nie..." po tvári jej tiekli slzy.
"No tak určite vieš čo máš robiť," oslovil ju nervózne. Ani nevedel kde sa to v ňom vzalo. Všetci tu podliehali panike. Samozrejme aj on bol nervózny, ale snažil sa ostať čo najviac pokojný ako sa dalo. Do izby sa premiestnil Nick. Keď videl ako Bobby resuscituje Aryu okamžite priskočil k bosorke. Chytil ju pod krkom a zdvihol ju na nohy.
"Okamžite niečo rob! Si veľkňažka smrti! Dokážeš priviesť mŕtvych späť!" Freya začala niečo nezrozumiteľné hovoriť. Lupin nepočúval dosť ho vzala tá veta - priviesť mŕtvych späť. Ostal z toho v šoku. Veď to je kapitálna blbosť nie? Nedá sa to... čo je mŕtve, je mŕtve.
"UROB TO!" kričal ďalej Nick. To ako keby Freyu prebralo.
"Bobby prestaň nemá to zmysel!" otočila sa na muža a odtiahla ho od jeho netere. "Nechaj ma niečo vyskúšať!" dodala.
"Ak ju nezachrániš Freya, zabijem ťa!"
"Dobre Winchester, ale teraz vypadni!"
Bobby sa postavil a pobral sa na odchod. Remus sa automaticky pobral s ním. Mal pocit, že by tu nemal byť, ale Freyin hlas ju zastavil.
"Ty nie vlkolak! Teba aj Nicka potrebujem," prekvapene sa na ňu otočil. Ako do pekla vie, že je vlkolak? A na čo ho potrebuje?
"Nick ty sa postav z pravej strany," začala to tam organizovať. Znovu sa pozrela na Remusa, ktorý stál prikovaný na mieste. "ty tam nestoj ako idiot a poď sem z ľavej strany. A chyťte ju obaja za ruku,"
Keď sa Remus dotkol jej studenej ruky pocítil smútok. Jej tvár bola prázdna, oči mala zavreté. Vyzerala ako keby spala. Nepoznal ju, ale keď sa teraz na ňu díval bolo mu to ľúto. Cítil sa, ako keď zomrela Abby a držal ju posledný krát na jej pohrebe. Jej mŕtvu, studenú ruku.
"Napojím sa cez vás. Po tom rituáli som slabá a vy máte energie dosť. Ty vlkolak máš čistú prírodnú energiu a ty Nick, temnú. Obe sa mi zídu." Vysvetlila im. Pobehovala na okolo a rozmiestňovala popri posteli sviečky, ktoré hneď začali horieť. Lupin si bol stopercentne istý, že za to môže Nick. A potom si Freya obkročmo sadla na Aryu. Sklonila sa k nej a vyzeralo to, ako keby jej ide bozkávať krk. Ona sa však sklonila k jej uchu a začala hovoriť.
"Pane," hlas mala pevný. "svetlo tvojej služobníčky zhaslo, ale ešte nenastal jej čas. Priveď ju späť zo svojho paláca, priveď ju späť k živým. Jej plameň bol ukradnutý, ešte nemala v osude písané zomrieť."
Lupin sa zamračene díval na scénu pred sebou. Nerozumel čo sa deje. "Pane, svetlo tvojej služobníčky zhaslo, ale ešte nenastal jej čas. Priveď ju späť zo svojho paláca, priveď ju späť k živým. Jej plameň bol ukradnutý, ešte nemala v osude písané zomrieť." Začala to opakovať celé znovu. Nick sledoval celú miestnosť, snažil sa zachytiť nejakú zmenu. Či sa nezačne triasť nábytok, alebo či nezhasnú sviečky. Ale nič sa nedialo. Začínal strácať nádej. Freya opakovala prosbu k svojmu Bohu už tretí krát.
Lupin nič necítil, len zrazu sviečka vedľa neho prudko zažiarila. Jej plameň sa zväčšil o dvojnásobok. Skoro pustil Aryinu ruku. A potom začul prudký nádych. Ako keď dlho zadržujete dych pod vodou a zrazu sa vynoríte, a do stiahnutých pľúc nasajete vzduch.
Pozrel sa dole a ocitol sa niekde inde.

**

Remus Lupin sa ocitol niekde v lese. Bol vydesený, pretože nevedel kde je a celý ten svet vyzeral zvláštne. Ako keby sa hmýril. Ako keby nebol stáli. Vykročil do predu. Po pár krokoch si všimol pred jedným kríkom siluetu malého dieťaťa. Videl len jeho chrbát. Malo krátke tmavé, strapaté vlasy. Čierne tričko mala na jednom mieste deravé. Čupelo za kríkom. Potom sa však otočilo a obzrelo sa presne naňho. Tie oči spoznal.
"Arya?" oslovil ju, no ona sa bez slova rozbehla dopredu. A on šiel za ňou. Počul krik, výkriky, nadávky. Arya vyšplhala na strom. On sa prekvapene ostal dívať na scénu pred sebou. Vyzeralo to ako nejaké námestie uprostred lesa. Na veľkom kameni stál nejaký chlap so žltými očami. Domyslel si, že je to nejaký démon. Pred ním klačal spútaný muž s blond vlasmi. Mal rozrazené obočie a aj pery a obe oči mal napuchnuté a fialové. Niekto ho strašne dobil.
"Toto vážení démoni!" kričal ten žltooký. "je syn Lucifera! Toto nám náš pán nechal ako svojho nástupcu? Chlapa, ktorí zabíja jeho vlastné rady, a ochraňuje ľudí!" Démoni naokolo, všetci v ľudských schránkach kričali. Ruky mali vo vzduchu, niektorí nimi mávali, iní tlieskali.
"Som šťastný, že sa nám ho podarilo zajať!" Remus sa pozrel na toho dobitého chlapa. Díval sa Aryinim smerom. Díval sa na to dievčatko na strome, ktoré sa dívalo so slzami v očiach naňho. A zrazu sa vedľa Aryi na konári zjavil niekto iný. Mal čierne vlasy, bol zarastený a chytil Aryu a odmiestnil sa s ňou dole. Nikto im nevenoval pozornosť. Znovu sa pozrel na žltookého, ktorý v rukách držal dlhú sekeru.
"A teraz zomrieš Jack Winchester, syn Lucifera a zradca pekla!" vedel čo sa stane a preto sa znovu otočil na dievčatko. Ten démon ktorý ju uniesol preč zo stromu ju držal v objatí a opakoval jej.
"Nedívaj sa tam dievča, nedívaj, zničí ťa ťo. Nedívaj sa tam!"
On ju ochránil, pred pohľadom na popravu jej otca?
Scéna sa znovu zmenila. Lupin sedel na posteli vedľa asi 14 ročnej Aryi. Vlasy jej siahali po lopatky, konce mala červené.
"Och nie ona sa zabije!" zašepkala a prudko sa postavila. Prebehla miestnosťou. Remus sa ani nestihol postaviť scéna sa zmenila. Arya stála na prahu dverí do kúpeľne. Všade naokolo bola voda. Vydesene sa dívala do vane. Remus sa tam pozrel tiež a zbledol. Ležalo tam dievča v jej veku. Voda bola červená od krvi, ktorá jej tiekla s podrezaných žíl. Arya sa zosunula popri rámu dverí na zem.
Znovu sa scéna zmenila. Boli v miestnosti, celej bielej. Steny vyzerali ako matrace. Arya sedela v kúte izby a objímala si kolená. Niečo si pospevovala a vo vzduchu poletovali dve malé gulôčky. Tie ktoré, si levitovala aj vnútri Big Bena. Je toto blázinec? Pýtal sa sám seba. Zavreli ju do blázinca?
Nestihol sa ani nadýchnuť a znovu sa ocitol inde. Boli niekde vonku. Videl pred sebou skupinu ľudí. Bola tu už aj Laila. Kráčali smerom k nejakej budove. Boli ozbrojený. Arya mala krátke vlasy, nesiahali jej ani po plecia a už ich mala blonďavé. Vedľa nej kráčal vysoký muž s tmavohnedými vlasmi a modrými očami. Zrazu sa Arya zasekla. Veľká zbraň ktorú držala jej vypadla z trasúcich sa rúk a s výkrikom dopadla na zem. Laila sa na ňu prekvapene pozrela. Muž k nej pribehol a objal ju.
"Och môj bože," zašepkal prekvapene Nick a ukázal na dvere budovy. Lupin sa odvrátil od plačúcej Aryi a pozrel sa tam. Vyšiel von oveľa mladší a štíhlejší Bobby. Niečo niesol v naručí a plakal. Remus zažmúril a zistil, že nesie niekoho.
"Mama!" vykríkla Arya bezmocne a načiahla ruky smerom k nim. "Brann moja mama je mŕtva!"
Remus sa znovu ocitol niekde inde. Bol v nemocničnej izbe. Ticho narúšalo len pípanie prístrojov. Arya Winchestrová ležala na nemocničnom lôžku, a všelijaké prístroje boli pripojené na ňu. V ruke mala nejakú hadičku cez ktorú jej do tela tiekla infúzia. Muklovská nemocnicna. Svitlo Remusovi. Zrazu sa Arya prebrala. Prudko sa posadila a zmetene sa obzrela okolo seba. Potom si bez štipki emócie vytrhla z ruky tú hadičku. Okamžite jej začala tiecť krv, ale to neriešila. Bez hlavo sa bosá rozbehla von z izby. Remus ju nasledoval. Bežali cez chodbu, potom dole schodmi. Bolo vidieť, že sa ponáhľa, ale nebola silná. Niekoľko krát musela zastaviť. Nakoniec sa však dostala tam kde chcela. Rozrazila dvere do skladu a prekvapene sa pozrela na muža, ktorý ležal na zemi.
"To si nespravil," zašepkala a čupla si k nemu. "Brandon Glory toto si mi neurobil však?" zašepkala. Lenže on nereagoval. Bol mŕtvy.
**
Lupin sebou prekvapene mykol a pohľad mu padol do tmavohnedých, až čiernych očí Aryi Winchesterovej, ktorá zhlboka dýchala a vyzerala strašne vydesene. Tak ako sa aj on cítil. Čo to do pekla bolo?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 seleneblack2 seleneblack2 | Web | 1. května 2018 v 22:18 | Reagovat

Och, toľko ľudí v jednej kapitole!! Keby tam neboli Záškodníci, tak ani neviem, čo sa deje... Ale tak nič iné som ani nečakala!
A teraz k deju - neskutočne skvelo napísané, až som mala zimomriavky pri niektorých častiach!! Klobúk dolu, normálne ti závidím štýl písania! 👏👏👏
Raz si toto naozaj musím celé prečítať, len ešte neviem kedy... Ale prečítam, neboj sa 😊

S láskou napísané,
Sel 😂😂

2 Sandy Sandy | 3. května 2018 v 19:51 | Reagovat

Musím súhlasiť s komentárom nadomnou, vlastne vo všetkom :D
Kapitolka plná akcie, celý čas sa niečo dialo, vidno, že si to mala v hlave premyslené. A ten záver, Lupin...dobré navnadenie, aby sme sa tešili na ďalšiu časť! 8-)

3 Emo.KaWaii.PikaChu Emo.KaWaii.PikaChu | Web | 4. května 2018 v 16:01 | Reagovat
4 Remi Remi | Web | 9. května 2018 v 20:51 | Reagovat

Konečně jsem se k tomu dostala! :D
Kapitola opět perfektní. Já vím, zní to jako klišé, ale mě se to prostě líbí a už teď se těším na další. Máš to skvěle promyšlené, plné akce. Jen tak dál! :)

5 SáraD. SáraD. | E-mail | Web | 10. května 2018 v 22:28 | Reagovat

Velmi pěkná kapitola :)) :)))

6 kelly145 kelly145 | Web | 16. května 2018 v 8:59 | Reagovat

Tak ! Ako vidíš doháňam všetky moje resty! Vezmme to  chornologicky : "Tuto nejde o prvú lásku kamoško... ale o tú pravú." Toto je hrozne pekná hláška usmiala som sa keď som si to prečítala.
Lupinove "cestovanie" bola úplná bomba strašne som si to užila, čítalo sa to samo!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama