15. kapitola

4. června 2018 v 23:20 | Kristen |  Špeciálna jednotka
Ahojte! Tak po pár týždňovej odmlke sa ozývam. Ja aj psík sa máme dobre a je to môj poklad najväčší. Za nič na svete by som ju nevymenila...
Teraz som konečne dopísala kapitolu. Som unavená, nemám náladu sa nejako rozpisovať, takže... užite si ju :)



Cítila sa zvláštne. Zavrela oči a dúfala, že bude všetko vnímať. Lenže nastala tma. Ocitla sa sama uprostred temnoty, jej najväčšieho strachu. Nič nepočula, všade bolo ticho. Cítila sa vydesene, ale nepociťovala zrýchlený tep srdca, ako je to normálne keď sa človek bojí. Zomrela som? Pýtala sa sama seba. Tak toto je posmrtný život? Nič? Len tma?
Možno je to trest za to všetko zlo, čo napáchala. Áno... vlastne si to zaslúžila. Chcela plakať, ale necítila žiadne pálenie očí, ani slzy. Zachmúrene si sadla na zem a objala nohami kolená. Nebude podliehať panike... veď... viedla dobrý život. Užívala si ho plnými dúškami, prijala dobré, prijala aj zlé. Takže bude čakať či sa bude niečo diať. Možno by som si mohla skúsiť zdriemnuť...
**
"Arya si v poriadku?" pýtal sa vydesene Nick keď si kľakol k svojej kamarátke. Blondína dýchala plytko pokúšala sa posadiť, ale nevedela to bez pomoci. Z očí jej tiekli slzy.
"Arya?" oslovila ju aj Freya ktorá k nej mierila z pohárom vody. Podala jej ho k ústam a čakala či sa napije. Arya sa hneď vrhla na pohár vody a celý ho vypila.
"Ešte," povedala bosorke chrapľavým hlasom. Tá prikývla a bez slova jej šla znovu naliať vodu do kúpeľne.
"Arya čo máme urobiť?" pýtal sa ďalej Nick. Pozrela sa mu do očí a pokrútila hlavou. Nič nepotrebovala. Bola rada, že je preč z tej tmy a potom aj z jej minulosti. Pokúšala sa prečesať hlavy každého, ale nepodarilo sa jej to. Ako keby jej schopnosti ostali paralyzované. Aj tak mala pocit, že jej spomienky videl iba jeden. Iba on. Ten vlkolak. Nerozumela prečo práve on, ale bola rada, že to bola len jedna osoba a nie viac.
"Arya?" oslovil ju aj Lupin zachrapčaným hlasom. Mal kopec otázok. Čo to bolo? Urobila to zámerne či to bola len náhoda? Zadívala sa mu do tých jeho zvláštne sfarbených očí. Modro-jantárovo hnedé. Divná kombinácia... ale v kombinácií z jeho tvárou to bolo dokonalé veľdielo. Videla tú vrásku medzi obočím v tvare X. Mala pocit, že vďaka tomu čo práve zažil sa tam pridalo aj Y.
Neskôr ti odpoviem. Skúsila mu odpovedať telepaticky, ale nevedela či ju vôbec počul a ak aj áno bála sa, že sebou mykne, že dá najavo jej odpoveď... a to by Nick mal kopu otázok a ona to nechcela vysvetľovať toľkým osobám. Prosím nikomu o tom nevrav. Lenže Lupin sebou ani nemykol. Ako keby sa mu v hlave neozval cudzí hlas. Veď aj on má vlastných démonov o ktorých nechce hovoriť pred kadekým, ani pred priateľmi. Vedela to, vedela o ňom skoro všetko... lenže teraz si nebola istá, či ju počul.
"Som v poriadku Nick," ozvala sa Arya chrapľavo nahlas. Otočila hlavu naňho, do tých modrých očí. "vážne som v poriadku," dodala a hlas sa jej roztriasol. Nick ju okamžite objal.
"Už je dobre," zašepkal.

**

Sedela tam sama v temnote so svojimi myšlienkami a otázkami. Áno, sľúbila si, že nebude robiť paniku... lenže bola sama. A bola tu dlho. A možno ani nie... len byť sama v tme nie je boh vie čo. Toto bol vždy jej najväčší strach a mala pocit, že presne preto je tu.
"Zdravím ťa Arya Winchesterová," prekvapene sebou mykla. Zdvihla hlavu a zadívala sa na seba. Áno takto si samu seba pamätala. Dlhé blond vlasy, s odrastenými tmavými korienkami. Teda korienkami... tmavá farba už siahla do oblasti hlavy, kde sa začínali uši. Bola vysoká, štíhla. Chudý pás ale široké boky, dlhé nohy... ako jej to vravela mama, ideálna postava pre ženu... ona s ňou však nebola spokojná... tie široké boky ju vždy iritovali. Z boku navyše bruško mala ako na začiatku tehotenstva, v tom keď sa bruško iba začínalo jemne zväčšovať. Ale nakoniec sa aj tak naučila mať radu samu seba. Mama mala pravdu, mužom sa takáto postava páčila. Jej dvojníčka mala na sebe dlhé biele šaty. Obyčajné, ničím zvláštne. Postavila sa a zadívala sa do svojich očí... teda do čiernych očí jej dvojníčky.
"Kto si?" spýtala sa Arya pevným hlasom. Och aká bola rada, že môže na niekoho rozprávať. Nakoniec tu nie je úplne sama.
"Ako to, že si hore?" spýtala sa jej a prehliadla si ju od hlavy po päty. "si v Prázdnote. Tu končia všetci anjeli, démoni a magické tvory. Lenže majú spať. Ako to, že si pri vedomí?" Arya bola rada, že jej postava vysvetlila kde je.
"Ako to, že vyzeráš ako ja?" spýtala sa Arya znovu. "A kto si?" dodala znovu aj svoju prvú otázku. Uškrnula sa na ňu. Ten úškrn nebol zlý, bol taký.... prešibaný. Tak takto vyzerá keď sa na niekoho uškrnie?
"Som správca Prázdnoty. Mám tu dávať pozor na duše, ktoré sa tu nachádzajú. Za celú svoju existenciu som sa však s niečím takýmto nestretla," odpovedala jej pokojne. "A vyzerám ako ty, pretože mi príde zábavné, to, že sa vlastne rozprávaš sama so sebou."
"Veľmi vtipné," správca sa zasmial.
"Mám pocit, že niekto za teba bojuje. Niekto sa ťa pokúša priviesť k životu," správca sa jej otočil chrbtom a prehrabol si jej vlasy. "S tým som sa už stretla, len nikto nikdy nebol pri vedomí."
Aryu odpoveď zaujala. Jej priatelia to nevzdávajú. Chcú ju na žive, aj keď je očividne po smrti. Lenže... čo ak by mala ostať mŕtva. A čo ak sa im to nepodarí? Čo potom? Bude robiť asistentku správcovi prázdnoty?
"Ach niečo sa deje," ozval sa znovu správca a otočil sa na ňu. "dúfam, že ťa už neuvidím." Povedal jej. Arya sa zamračila. Ako to myslí?
"O čom hovoríš? Ja nevidím, že by sa niečo dialo." Správca sa zasmial jej smiechom a zmizol. A ona ostala opäť sama. Poobzerala sa naokolo. Nič len tma. A potom pred očami uvidela biele svetlo. Zakryla si pred tou žiarou oči a keď si na svetlo zvykli vykročila k nemu.

**

Stále mala v hlave tie zlé okamihy jej života a bolelo ju, že tými stratami musela prejsť znovu. Mala pred očami jej otca, Hannu, čas na psychiatrií a aj mamu. Oprela si hlavu o Nicka, ktorý ju podopieral cestou do kúpeľne. Chytil ju pevnejšie.
"Dobre Nick," ozvala sa Freya zozadu. "odtiaľto to preberiem ja." Dodala. Ach áno, ide sa umyť a dať dohromady. Hej... nepotrebovala aby ju Nick videl nahú. Vďačne sa naňho usmiala a dúfala, že jej ten úsmev vyšiel.
"Dobre," odvrkol bosorke a potom sa znovu pozrel na Aryu. Pomohol jej posadiť sa na kraj bielej vane. "všetci ťa čakáme vonku. Len... ťa vyobjímame a potom..." nevedel čo chce robiť potom. Chce jesť? Či ísť spať?
"Pôjdem spať," odpovedala mu pokojne. Nick sa usmial a vlepil jej bozk na líce. Arya sa znovu donútila usmiať sa a potom Nick odišiel. Pozrela sa na Freyu. Dívala sa na ňu ostražito, ako keby sa stále mohlo niečo pokaziť. Alebo sa len bála k nej priblížiť? Kto vie. Ked sa za Nickom zavreli dvere Arya zdvihla tvár ku Freyi.
"Vieš... toto zvládnem sama. Umyť sa," povedala jej. Freya sa na ňu ostala dívať jej zeleno modrými očami v ktorých mala lesk strachu. To bolo u nej vidieť málokedy... strach. Mala ho z nej alebo z toho, že sa jej môže ešte niečo stať? Snažila sa jej preniknúť do hlavy ale nešlo to. Ako keby prišla o svoju moc. To by bolo super... pomyslela si, ale vedela, že jej schopnosti sa jej vrátia. Teraz sú len po tom rituáli ochromené, tak ako jej telo. Ale ako bude naberať na sile, všetko sa vráti, aj toto jej prekliatie.
"Chceš aby som čakala tu pre prípad, že by ti prišlo zle, alebo sa mám postaviť pred kúpeľňu?" spýtala sa jej bosorka. Z jej hlasu bola cítiť nervozita a veľmi veľká. Ako keby nevedela, ako sa s ňou má rozprávať. Arya mala chuť prevrátiť očami.
"Pred kúpeľňou." Freya prikývla. Zavesila jej uterák na vešiak a bez slova odišla. Arya ešte chvíľku sedela na kraji vani, ale potom sa s výdychom postavila a začala sa vyzliekať. Dúfala, že sprcha z nej zmyje ten pocit zbytočnosti, ktorý cítila.

**

Keď Remus vošiel do obývačky obrátilo sa naňho hneď niekoľko ľudí s rovnakou otázkou. "Žije?" Laila vyzerala najhoršie. Oči mala celé červené aj s tvárou od sĺz. Poťahovala sopeľ, sedela vedľa Sirusa s ktorým sa o seba bokmi opierali. Bobby ho prepaľoval naozaj nervóznym pohľadom. Nemal šiltovku na hlave, sedel predklonený, s rukami opretými na kolenách a dlaňami spojenými, ktoré držal pred tvárou. Winston sa jediný naňho nedíval. Stál opretý o stenu bokom pri okne a jeho pohľad smeroval von. James a Lily sedeli v objatí a obaja čakali na jeho odpoveď tak ako aj Sirius.
Lupin bol stále otrasený z toho čo sa stalo. Ani nevedel čo to bolo. Dostal sa Aryi do hlavy? Ako a prečo? A čo to bolo za spomienky čo videl? Teda... boli to spomienky?
Mal v hlave milión otázok. Na ňu. Počúvol ju a nič sa jej nepýtal. Keď počul v hlave jej hlas, hneď postrehol, že bol nejaký slabý. Ako keby šepkala. Nedal nič najavo, vedel, že si v hlave prečíta jeho prísľub. Samozrejme, že počká kým si odpočinie a kým bude pripravená na rozhovor s ním. Ale bolo to také zvláštne. Mal stále z toho zimomriavky.
"Áno podarilo sa," odpovedal. Hlas sa mu netriasol, nedal najavo, že sa niečo stalo. Niečo čomu nerozumie.
"Freya sa na teba napojila?" spýtala sa Laila uplakaným hlasom. Lupin len prikývol a bruneta sa okamžite postavila. "Sadni si. Ľudia po takomto zákroku väčšinou bývajú strašne slabý. Donesiem ti niečo pod zub a na pitie,"
"Nič mi nie je," odpovedal tichým hlasom. Cítil sa len unavený, ale to nebolo len z toho, že sa naňho napojila nejaká bosorka. Bol unavený zo všetkého. No počúvol Lailu a šiel si sadnúť na jej miesto, len s tým rozdielom, že sa nenalepil na Tichošlapa.
"Si v poriadku?" spýtal sa Sirius pre uistenie, keď si k nemu Lupin sadol. On len prikývol, ale Sirius z neho nemal pocit, že je v poriadku. Určite je unavený... pomyslel si, a rozhodol sa ďalej kamaráta nezaťažovať.
Nick a Laila prišli do miestnosti naraz. Laila niesla Remusovi na tanieri sendvič a v druhej ruke mala pohár s vodou. S vďačným úsmevom mu jedlo a pitie podala. Nevedela ako mu má poďakovať. Bez neho by to Freya nezvládla. Prepožičal jej svoju prírodnú silu, ktorú zdedil vďaka svojmu prekliatiu.
"Ako sa cíti?" spýtal sa Winston a vykročil k Nickovi. Chytil ho okolo pliec a odviedol ho do kresla, ktoré uvoľnil Bobby. Laila sa znovu stratila v kuchyni, išla zobrať jedlo a vodu aj pre Nicka.
"Je slabá... a vyzerá," hľadal vhodné slovo. Vyzerala zničene. Smutne... ako keby, nevidela zmysel života. "deprimovane."
"Deprimovane?" spýtal sa Bobby hrubým hlasom. Laila podala Nickovi, to čo aj Lupinov.
"Dík," poďakoval jej a znovu pozrel na Bobbyho.
"Neviem... bojím sa, aby neurobila nejakú hlúposť." Povedal Nick a odkusol si zo sedviča. Laila bola naozaj výborná kuchárka. Bol to len obyčajný sendvič so šunkou, syrom a zeleninou, ale pridala tam nejaký dressing a niečo čo nevedel určiť a bol to skutočne výborný pokrm. Dúfal, že zajtra spraví aj nejakú dobrú teplú stravu.
"Akú hlúposť máš na mysli?" spýtala sa Laila opatrne. Vedela na čo naráža. Na jej jazvy na predlaktí... na to, čo sa raz, veľmi dávno keď ju okrem Bobbyho nikto nepoznal pokúšala spraviť.
"Nesmieme to dopustiť," ozval sa Bobby. "budeme ju sledovať ako oko v hlave a dopovať sa elixírmi aby sa nám nevedela dostať do hlavy." Týmto chcel Bobby debatu na túto tému ukončiť. Nie, nechcel si tým prechádzať znovu. Potom, ako Arya našla svoju najlepšiu kamarátku mŕtvu vo vani, v ktorej si podrezala žily, upadla do depresie. Mala vtedy štrnásť rokov a začali sa u nej prejavovať schopnosti. Mala pocit, že nesie zodpovednosť za Hanninu smrť. Že mohla niečo spraviť, veď počula jej myšlienky. Bolesť začala preciťovať v sebapoškodzovaní. Keď na to aj s jej mamou prišli, riešili to s odborníkmi a Arya skončila na dlhú dobu v zariadení pre duševne chorých. Rozhodne to nechcel zažiť znovu.
Sedeli všetci po tichu ešte veľmi dlho, keď dole po schodoch zišla Arya aj s Freyou. Arya mala mokré vlasy, mala na sebe čierne, voľné tričko a tmavomodré kraťasi. Vyzerala zničene.
"Idem spať," povedala im trasľavým hlasom. "ďakujem, za to, čo ste pre mňa spravili," pokračovala. Freya ju chytila za ruku a jemne sa na ňu usmiala, ako keby jej chcela dodať odvahu.
"Pokúsim sa vás nesklamať ľudia."
Nikto nič nevravel. Prvá sa postavila Laila.

"Poď... mám elixíry na pokojný spánok. Pôjdeš sa vyspať." Zavelila láskyplne. Blondína prikývla a spoločne sa vytratili na schodoch. Ticho narušila Freya. "Je vám jasné, že zostávam, všakže?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Selene Black is Back Selene Black is Back | Web | 5. června 2018 v 10:17 | Reagovat

Komentujem, aby som bola prvá, ale budem si to musieť prečítať ešte raz, neskôr 😂😂 ale tá Prázdnota sa mi páči!

2 Selene Black is Back Selene Black is Back | Web | 6. června 2018 v 20:04 | Reagovat

Øk, pŗêćīţāłã ßőm ťõ żņòvų! Åśíbÿ şą źîşļö ķøñėçńě çęľé přēčïţàť å ņīë ĺėñ pöşļēďņë ķápīţőľÿ 😂😂😂😂😂

3 SáraD. SáraD. | Web | 7. června 2018 v 14:38 | Reagovat

Super pokračování! :)

4 Sandy Sandy | 7. června 2018 v 23:36 | Reagovat

Heh, verila som v to, že bude nakoniec v pohode :-P :-) ale stále som zvedavá na to spojenie s Lupinom!

5 megumi-sakamaki megumi-sakamaki | E-mail | Web | 8. června 2018 v 18:37 | Reagovat

Moc povedený O_O

6 kelly145 kelly145 | Web | 9. června 2018 v 16:12 | Reagovat

Som zvedavá na pokračovanie a súhlasím so Sandy, tiež som zvedavá čo sa stane s Lupinom

7 Remi Remi | 12. června 2018 v 11:48 | Reagovat

Jé, jsem moc ráda, že se to povedlo a těším se, co bude dál. :D Mám čím dál to víc ráda Freyu. A samozřejmě Remuse, ale to asi nemusím říkat. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama