17. kapitola

9. července 2018 v 15:58 | Kristen |  Špeciálna jednotka
Ahojte! Tak zase kapitola a teraz k ŠJ :) Práve som ju dopísala a páči sa mi. Je celá len o rozhovore medzi dvomi postavami, no som zvedavá čo na ňu poviete.




Remus Lupin nevedel spať. Blížil sa spln a ako obvykle mal svoje stavy, tie jeho depky, či sa náhodou niečo nezvrtne a on sa odtrhne z imaginárnej reťaze svojich priateľov, animágov. Boli tri hodiny v noci a on sa len prevaloval z boka na bok. Vzdal to, a postavil sa. Ponaťahoval sa, vyšiel zo svojej novej izby v úkryte lovcov a šiel do kuchyne. Všade bola tma, očividne nik iný nemal problém so spánkom. Po tichu šiel po chodbe ku schodom. Prekročil vrchný schod, ktorý vŕzgal, aby náhodou niekoho nezobudil. Keď vošiel do kuchyne, otvoril chladničku. Toto bolo jedno z muklovských zariadení, ktoré obdivoval a zbožňoval. Vychladený džús, odložené jedlo.... muklovia sú vážne dômyselný. Ako kuchyňu osvietilo svetlo s chladničky zbadal tieň. Pomaly sa otočil, po chrbte mu prešli zimomriavky a stretol sa s čiernymi očami Aryi Winchesterovej, ktorá ho potichu pozorovala.
"Nemôžeš spať?" spýtala sa po tichu. Záporne pokrútil hlavou a už pokojne si vybral džús. Chcel si ešte zobrať pohár ale dvere skrinky, kde sa nachádzali sa samé od seba otvorili a pomaly z nich vylevitoval pohár. Prekvapene sa znovu pozrel na blondínu. Teda už na brunetu.
Keď sa na druhý deň od návštevy Dumbledora vrátila Freya, Arya ju čakala a hneď ju niekam odviedla. Ukázalo sa, že Arya chcela zmenu. Chcela nové vlasy, chcela svoje vlasy. Mala ich stále dlhé, no už boli hnedo- čierne a na slnku hádzali odlesky do červena, no niektoré pramienky, hlavne tie na končekoch ich stále hádzali do blond.
Každopádne Arya mala ruku vo vzduchu, prsty zovreté do pästi vďaka čomu držala pohár na úrovni Remusovich očí. Zobral ho a nalial si džús, ktorý potom vrátil do chladničky.
"Vďaka," zamrmlal po tichu nervózne. Ona prikývla a pohľad obrátila preč. Dívala sa do steny, ako keby nad niečím premýšľala. Vyzerala podstatne lepšie. Do tváre sa jej vrátila farba, bola umytá a lesklé vlasy jej padali na chrbát.
"Ani ty nemôžeš spať?" narušil Lupin ticho. Bolo mi blbé len tak tam stáť, keď obaja nespali a možno nejaký ten rozhovor by im vyčistil hlavy. Znovu sa naňho pozrela s jemným úsmevom.
"Vždy spím takto málo. Zaspím okolo deviatej, potom ma o druhej v noci trhne zo zlého sna a už neviem spať," odpovedala. Zamračil sa na ňu a vykročil k nej. Pohľadom kývol na stoličku a v myšlienkach sa jej spýtal či si môže sadnúť. Stolička sa od stola sama odsunula, takže nebola proti.
"Máš zlé sny?" spýtal sa, ale vzápätí si uvedomil aká to bola blbé otázka, po tom čím všetkým si prešla. Ale ona sa len po tichu, krátko zasmiala a prikývla.
"Áno mátajú ma moje skutky," bola veľmi pekná keď sa usmievala a smiala. Vyzerala tak uvoľnene, priam anjelsky. Človek by nikdy nepovedal, že zažila toľko zlého, že niekoho zabila. "a aké máš dôvody na nespavosť ty?"
"Nie si teleptka? Nevieš to už náhodou?" odpovedal jej otázkou. Znovu sa zasmiala.
"Rada si to vypočujem aj z tvojich úst. Ako si si pomyslel, možno nám rozhovor vyčistí hlavu," odpovedala a v očiach jej zaiskrili veselé ohníčky. Lupin prikývol. Dobre bude hrať jej hru.
"No... neviem či to vieš," začal opatrne. "ale som vlkolak a o pár dní je spln."
"Ale nehovor!" ten prekvapený tón jej vyšiel. Keby nevedel, že ho pozná lepšie ako on ju, tak by jej aj uveril, že je v šoku.
"Do splnu je ešte osem dní," povedala pokojne. "začni sa stresovať až v nejaký tretí deň pred splnom," dodala akoby nič. Sucho sa zasmial. "Kiežby sa mi to dá,"
"Vlkolaci sú kúzelné tvory," začala a pozrela sa von oknom na tmavú ulicu. "vždy som ich obdivovala. Poznám niekoľko svoriek, neviem či si niekedy študoval vlkolakov? Vaša história je úžasná." Nevedel kam tým mieri, no nechal ju hovoriť ďalej. On však nič fascinujúce na tom, že je vlkolak nevidel. Na jednu noc v mesiaci stratil kontrolu nad svojím telom a mysľou a premenil sa na škaredého, zmutovaného netvora. Podľa neho to nebola žiadna výhra.
"Ty si sa s tým, ale nikdy nezmieril... vidíš samého seba ako beštiu, takže sa nedokážeš spojiť s prírodou tak ako by si sa mohol," dodala a zamyslený úsmev jej z tváre zmizol. Zamračil sa na ňu.
"A ani sa ti nečudujem, potom ako sa ti to stalo... pohrýzol ťa iný a nie zrovna... najlepší vlkolak,"
"S tým s tebou súhlasím, Greyback rozhodne nie je dobrák od kosti," Usmiala sa a jemu sa kútiky pier tiež jemne nadvihli, do takého polo úsmevu. Dívali sa jeden druhému do očí, až pokým Arya neuhla pohľadom.
"Nechcem ti nič sľubovať," začala po tichu. "ale ak sa dám do splnu do hromady tak ti pomôžem,"
Ako mu len ona môže pomôcť? Čo tých chce povedať? Znovu sa zamračil a prehliadol si ju. Môže byť akokoľvek mocná, také drobné žieňa k sebe počas splnu nepustí.
"Ako?" spýtal sa pre uistenie. Len tak, či naozaj dobre počul.
"Už som pomáhala takým ako ty. Dokážem kontrolovať aj myseľ vlkolaka. Donútim ťa, aby si celú noc prespal." Odvetila a znovu sa naňho pozrela so spýtavým pohľadom v očiach a on mal pocit, že sníva. Je niečo také vôbec možné? V poslednej dobe, všetko čo poznal, teda myslel si, že poznal je úplne, ale úplne inak. Naozaj by niečo také dokázala?
"Prečo by si to robila?" možno sa spýtal až moc útočne. Nemyslel to tak... Arya mykla ramenami.
"Rada pomáham ľuďom," Rada pomáha? To jej odpoveď? No dobre teda... "ale ako hovorím, nechcem ti nič sľubovať... momentálne stále bojujem sama so sebou a neviem v akej nálade sa preberiem o osem dní, ale ak budem vo forme a budeš mať záujem tak ti rada doprajem spánok počas splnu." Zarazene prikývol pretože nevedel čo má povedať. Ostal na ňu len civieť s pootvorenými ústami a vytreštenými očami. Zasmiala sa na ňom.
"Keď prekonáš šok, môžeš sa ma spýtať na to čo ťa zožiera už dlhšie,"
"Mohla by si mi prestať čítať myšlienky?"
"Och kiežby sa to dalo. Pokiaľ viem, máte zásoby elixíru, máš ho piť," odbila ho s úškrnom. Prevrátil očami, ale koniec koncov mala pravdu. Chcel sa jej spýtať na to... čo sa stálo v tú noc keď ju priviedli späť k životu. Na to čo videl a prečo to vlastne videl.
"Vtedy, keď si..." začal opatrne a hľadal vhodné slovo, ale ona ho zaňho doplnila úplne pokojne.
"Zomrela," prikývol a pokračoval.
"Vtedy, keď si zomrela," začal odznovu. "boli to tvoje spomienky?" Arya prikývla a oči jej naplnil smútok. Smutne sa usmiala.
"Hovorí sa, že keď zomieraš pred očami ti prebehne celý život, zvlášť tie najkrajšie okamihy. Myslím si, že keď ťa vracajú späť do života, keď už si v podstate po smrti tak je to naopak." Videl ako sa jej oči naplnili slzami a chcel ju zastaviť. Chcel jej povedať, že ak nie je pripravená sa o tom rozprávať tak sa nemusia, ale ona pokračovala.
"Áno Remus Lupin, videl si moje najhoršie spomienky na život. Ako keby mi to má pripomenúť, že život vlastne nie je až tak dobrý,"
"Videl to aj niekto iný?" spýtal sa po tichu a stále uvažoval nad tým, že by mal tento rozhovor ukončiť. Nechcel aby sa zase uzavrela do seba len preto, že bol zvedavý. A napadlo ho aj to, či vlastne chcel poznať odpovede. Arya pokrútila hlavou. "Len ty... a nie neviem prečo." Nastalo ticho. On ju pozoroval a uisťoval sa, že je v poriadku. A ona vyzerala ako keby ďalej čakala otázky.
"Moje podvedomie si ťa vybralo. Nenapadá ma dôvod prečo, ale je to tak... a mrzí ma, že si to videl,"
"Mňa mrzí, že si za tak krátky život stratila toľko blízkych," povedal po tichu. Znovu sa smutne usmiala a mykla ramenami a potom povedala niečo, vetu, na ktorú nikdy nezabudne.
"V tomto svete si nevyberáme či budeme ranení a ublížení. Vyberáme si len to, kto nám môže ublížiť. A ja som so svojimi voľbami spokojná. Boli to ľudia, ktorých ľúbim. Každý z nich mi dal niečo iné do života," Neplakala. Oči mala zaslzené, ale ani jedna slza jej nestekala po tvári. Bola smutná, ale na tvári jej pohrával úsmev. Bolo vidieť, že jej chýbajú, ale že je aj nesmierne vďačná za to, že jej vstúpili do života.
"Prvého si videl môjho otca. Mala som len osem," začala. Áno chcel počuť viac... chcel vedieť, kto to bol, čo pre ňu znamenal a chcel vedieť celý súvis s tým prečo to videl. Chcel o tých ľuďoch počuť. "začali sa u mňa prejavovať prvé znaky schopností. Ja som si to samozrejme neuvedomovala. Vedela som, rodičia niečo riešia. Otec zmizol, mama ma nechala samu doma a aj s Bobbym odišli. A ja? Ja som v hlave začula prvý krát hlas. Bol to môj otec. A ja som za tým hlasom šla... Ten démon, ktorý nedovolil, aby som sa na tú popravu dívala bol Schmidt. Vtedy ešte nevedel, že som stále tú popravu videla v hlavách iných. Potom ma vzal a odviedol mame a Bobbymu." Ostala chvíľku ticho. Zrejme potrebovala čas aby nazbierala silu hovoriť ďalej. Po chvíľke znovu pokračovala. "Druhá bola Hannah. Mali sme vtedy pätnásť rokov. Bola to moja najlepšia priateľka. Vedela som čo sa jej stalo, že ju ohovárajú, pretože jeden chalan o nej rozniesol, že je fakt ľahká korisť. Stali sa jej zlé veci... nikdy mi o nich nepovedala, ale ja som o nich vedela. Len som.... si myslela, že som blázon. Že tie hlasy znamenajú, že JA nie som v poriadku. Lenže potom keď som začula jej hlas ako sa lúči so svetom som to pochopila. Bežala som k nej domov, zvalila som na schodoch jej mamu, ktorá práve prišla domov z práce, ale našli sme ju už mŕtvu vo vani. Mohla som jej pomôcť, mohla som jej povedať, že ja ju ľúbim takú aká je, že poznám pravdu a viem, že tie reči sú hlúpe klamstvá namysleného idiota. Ale ja som nespravila nič." Takže to bolo to dievča vo vani. Trpelo depresiami a zabilo sa. Remus prikývol, keď si všimol, že Arya sa naňho díva s otázkou v očiach. Mám pokračovať? A on chcel aby pokračovala. Chcel ju spoznať. Nevedel prečo, no zrazu mal ten pocit, že ju musí spoznať.
"Potom som dostala silné depresie. V škole som vybehla na dvoch nových študentov ktorých mi dali na starosti." Pousmiala sa pri tej spomienke. "Povedala som im niečo v tom zmysle, že táto škola je tak úžasná, až vás v nej niekto donúti sa zabiť. A potom som sa vrhla po tom idiotovi, ktorý moju Hannu zničil. Zavreli ma do psychiatrickej kliniky. Beriem to ako dobrú skúsenosť, pretože tam som si uvedomila akú mám moc... a čo s ňou dokážem," znovu sa usmiala. Vážne vyzerala ako keby bol pobyt na psychiatrii jej šťastná spomienka. "Naučila som sa ich ovládať a potom som toho hajzla donútila aby sa priznal čo jej spravil. A nie len jej aj iným."
"Ďalej bola tvoja mama?" spýtal sa po tichu. Úsmev jej z tváre zmizol keď prikývla. "už som sa na plno venovala loveniu. Bolo to krátko po tom čo sa k nám pridala aj Laila. Išlo o konflikt z upírmi, ktorí si držali vo svojej skrýši niekoľko ľudí, ako svoje... pojazdné bufety. To je proti zákonom a je to choré. Mama mala tú úlohu pre seba, pretože mama bola výborný lovec upírov. Bobby sa k nej pridal, nechcel ju nechať samú. Ale niečo sa pokazilo. Išli sme tam s tým, že som verila, že to dobre dopadne. Lenže keď sme dorazili na miesto, jeden upír sa vrhol mame po krku a preťal jej krčnú tepnu. Zomrela do minúty. Videla som to v Bobbyho myšlienkach keď som ho začula zavzlykať v mojej hlave. Okamžite som sa začala sústrediť len naňho a zistila som, že sme prišli neskoro. Chvíľku na to vyšiel von, s ňou v náručí..." hlas sa jej zlomil. Pretrela si oči aby z nich odstránila slzy. Lupin ju napäto počúval s nič nevraviacim výrazom. "A posledný... bol môj snúbenec. Moja rodina odjakživa lovila, ale on prišiel s ponukou práce. Boli sme v jeho tíme, zblížili sme sa, ostali spolu. Bola som presvedčená, že som našla janga k svojmu jin," Pousmial sa. Hej ten pocit Lupin dobre poznal. "Prežil tú nehodu on. Ale on sa rozhodol svoj život vymeniť za môj... lebo veril, že len ja môžem zastaviť Voldemorta."
"Ty tomu neveríš?" spýtal sa jej.
"Urobím všetko čo je v mojich silách, len aby som nesklamala jeho pamiatku. Aby svoj život nepremárnil zbytočne," odvetila pokojne. "A kto sú tvoji ľudia?" spýtala sa vzápätí. Lupin chvíľku nerozumel otázke, ale potom ju pochopil.
"Rodičia, Sirius, James, Lily a..." teraz sa zasekol hlas jemu. "Abby," dokončil po tichu. Natiahla ruku k tým jeho zloženým na stole a za jednu ho chytila a stisla ju.
"Je krásne, že na ňu myslíš, ale musíš sa pokúsiť pohnúť ďalej.... nie ju vymazať. To by si prestal byť sám sebou.... len ísť ďalej, žiť prítomnosťou," Neprotirečil jej, pretože to nemalo zmysel keďže mala pravdu. Len prikývol a prisľúbil v myšlienkach, že sa o to pokúsi ak aj ona. Usmiala sa cez slzy a on jej úsmev opätoval. Potom sa postavila a prešla k chladničke. Niečo z nej vybrala a prišla k stolu so sklenenou fľašou v ktorej bola priesvitná tekutina. Na stôl dopadli aj dva malé poháriky, štamperlíky.
"Pripime si na tento hnusný svet," vyzvala ho keď naliala. Prikývol a chytil pohár do rúk. "Tak na krutý, bezcitný svet!" povedala a štrngli si. Arya to do seba kopla a opäť si sadla naproti jemu. Lupina striaslo po tom ako vypil obsah štamperlíka a preto ho hneď zapil džúsom, ktorý mal ešte v pohári.
"Čo podľa teba tento svet potrebuje aby nebol hnusný a bezcitný?" spýtal sa. Vyzerala prekvapene tou otázkou. "myslím, že to vieš najlepšie, keďže parazituješ v hlavách všetkých ľudí," dodal na vysvetlenie. Pousmiala sa a potom sa zamyslela.
"Lásku," povedala napokon. Lupin prekvapene nadvihol obočie, takúto odpoveď nečakal.
"Lásku?"
"Áno, svet potrebuje lásku." Zopakovala. "Akúkoľvek. Lásku medzi zaľúbenými, súrodeneckú, manželskú, rodičovskú, lásku ktorá ničí, lásku kráčajúcu s nenávisťou, lásku medzi kamarátmi, akúkoľvek," dokončila. "v tomto svete sa každý len ponáhľa, idú za svojimi úspechmi cez mŕtvoly a zabúdajú dávať iným najavo čo cítia. Tento svet je plný bolesti a nenávisti... a preto je také ľahké pre tých zlých ho zničiť." Zarazene ju sledoval. Nerozumel jej ako to myslí, ale bola o tom taká presvedčená, že jej nevedel protirečiť. Keď si všimla výraz jeho tváre pousmiala sa. Postavila sa.
"Je čas ísť sa pokúsiť ešte spať," poznamenala. Pozrela sa na poháre a zrazu preleteli do umývadla. Zobrala len fľašu alkoholu a dala ju do chladničky. "Dobrú noc." Povedala mu keď sa otočila a stratila sa v chodbe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Selene Black is Back Selene Black is Back | Web | 9. července 2018 v 20:04 | Reagovat

Ako viem, že mi vždy ako prvej oznámiš novú kapitolu a viem, že je to detinské, ale ja tak rada komentujem ako prvá!

A aby som pokračovala s tradíciou, tak tento rozhovor medzi Remusom a Aryou bol úplne eňo-ňuno!! 👌👏👏 ❤

2 SáraD. SáraD. | Web | 10. července 2018 v 18:50 | Reagovat

Zajímavý a skvělý rozhovor mezi Remem a Aryivou, pěkná kapitolka, těším se na další.

3 Sandy Sandy | 12. července 2018 v 17:41 | Reagovat

Ach, pripájam sa k chválam, veľmi pekný rozhovor 😍. A dokonca ten koniec aj pravdivý tak všeobecne. Nuž som zvedavá, ako sa to bude ďalej všetlo vyvíjať 😉

4 Kelly1455 Kelly1455 | Web | Čtvrtek v 8:53 | Reagovat

Pridávam sa! Ten rozhovor je úžasný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama