46. kapitola

8. srpna 2018 v 21:04 | Kristen |  Čierna Ovca II - Nová Generácia
Ahojte! Tak konečne zverejňujem kapitolu, ktorú som písala fest dlho. Trošku som sa zamotala, keďže výlet do Rockvilu podľa kníh mal prebiehať práve tento víkend, kde u mňa neprebieha. Potom som si nevedela spomenúť na meno Johnovej kapely a som príliš lenivá si dávať re-reading a hľadať to. A no... nebola písaná na silu, ale mám pocit, že tak vyzerá.
Každopádne užite si ju aj s hudobnou vložkou :D
P.S. - oddeleila som kurzívou časti, kde sa niečo pýta moderátor.





46. kapitola
Ostali sme s Hermionou počas jej pochôdzky. Vážne som nemala náladu na preľudnenú klubovňu, keďže moja menšia roztržka s Angelinou sa po hrade rozšírila rýchlejšie ako ebola. Stretli sme pár ľudí a tí keď ma zbadali tak si začali niečo šuškať, ale Mia bola zlatá strhla im body za to že sú po večierke vonku. Keď sa niekto spýtal, prečo netrestá aj nás uzavrela to týmto "sú s prefektom. Vy tu máte tiež niekde prefekta?". Možno som len paranoidná, ale mám pocit, že sa na najbližšie dni uzavriem do veľkej antispoločenskej bubliny v ktorej budem plánovať vykynoženie ľudskej populácie. Hej to znie ako sľubné plány do budúcna.
Mione sa pochôdzka skončila okolo jedenástej a spokojne, unavene a ja aj uzimene sme šli do klubovne. Ono zamieriť si to von v októbri len v krátkom rukáve nebol asi najlepší nápad, ale povedzme si, lepšie v krátkom rukáve ako úplne nahá no nie? Prosím nerozoberajme prečo by som mala byť nahá.
Keď Alex hovoril Tučnej pani heslo, mala som pocit, že aj tá vie čo sa stalo. Mala taký ten pohľad, s nadvihnutým obočím, ktorý hovoril "viem čo si spravila mrcha." Toto bude víkend.
"Choďte prví a ked už bude klubovňa prázdna zakričte na mňa," poprosila som svojich priateľov a veľmi odvážne som ostala stáť medzi otvoreným portrétom.
"Máme ti dať nejaký konkrétny signál?" spýtal sa Alex vážne zatiaľ čo Mia prevrátila očami nahor a vošla do klubovne. Potom sa otočila späť na nás a prikývla. Pozrela som sa na Alexa a kývla naňho aby šiel prvý, aby bol moja záloha. Proste nech to overí aj on. Pochopil ma a šiel a tak ako Miona otočil sa na mňa, keď sa poobzeral a prikývol. A tak najodvážnejší člen tejto trojice mohol vojsť.
Neoklamali ma. Klubovňa bola fakt pomerne prázdna. Bolo tu pár ľudí, ktorý si niečo šuškali, ale radšej som sa na nich moc nepozerala. Len som veľmi rýchlo prešla k dievčenským internátom a spýtavo som sa otočila na Hermionu a Alexa.
"To už ideme spať?" spýtal sa Alex zarazene. "Je piatok pre Merlina," dodal akoby nič.
"Vážne Alex? Myslíš, že mám náladu teraz na nejakú piatkovú párty?" spýtala som sa sarkasticky. Alex sa pozrel na Hermionu. Vážne? U nej hľadá podporu?
"No na mňa sa určite nepozeraj," schladila ho hneď. "idem štrikovať," dodala akoby nič.
"S vami je nuda ženské," poznamenal, ale vyzeral, že sa zmieril s tým, že ideme spať. Teda ja sa idem skrývať pred spoločnosťou. Tuším sa hodím na marodku. Už som sa otáčala a otvárala dvere do internátov keď som začula Alexa. Hermiona ma zatiaľ obišla a vybrala sa hore po schodoch.
"No dobrý večer," celkom ma zaujímalo koho to zdravil, veď možno je to Harry alebo Ron, tak som ešte vykukla. Vzápätí som sa však schovala späť. Dvojičky v plnej kráse.
"Aj tebe pekný večer náš ukrajinský priateľ," odzdravil ho George pokojne.
"Aká bola prechádzka?" spýtal sa Fred vzápätí. Znovu som nenápadne vykukla. Dvojčatá mi boli otočené chrbtom a pred nimi stál Alex. Všimol si ma a vzápätí sa uškrnul.
"Dobrá, že Kristen?" Ten malý, ukrajinský hajzlík. Obaja sa na mňa hneď otočili. Fredovi sa na tvári objavil úsmev.
"Presne osoba, ktorú hľadám," poznamenal veselo. Nejako príliš veselo.
"Uhm," bola reakcia ktorá sa na toto dokonale hodila a presne preto sa mi predrala z pomedzi pier. Vzápätí som však prekonala šok a hneď povedala. "nemám čas, mám iné plány." Schovávať sa, aby som bola presnejšia, pomyslela som si v hlave. Otočila som sa na päte, ale zastavil ma George.
"Pre Merlina, Kristen ak tu teraz neostaneš a nepreberiete čo sa stalo, bude nervózny, a vieš čo sa stane potom? Budem nervózny aj ja!" George z tých našich patálií vyzeral ešte unavenejšie ako my. Nebudem komentovať tú nahnevanú iskru v očiach, ktorú má spoločnú so svojim dvojčaťom, ale dobre, prišlo mi ho ľúto. Uvoľnila som plecia a prikývla.
"Výborne!" zvolal Saša spokojne. "Tak a teraz môžem ísť pokojne spať," dodal akoby nič a v momente zmizol za dverami chlapčenských internátov. Toto mi je party diva, doteraz chcel žiť nie? George sa tiež pokojne usmial a vzápätí zmizol aj on. Na Freda som sa ani nepozrela, stále som hypnotizovala dvere, kde zmizli tí dvaja. Dúfala som, že nenačúvajú.
"Nemôžme sa tváriť, že sme sa porozprávali a prebrať to zajtra?" Pozrela som sa naňho spod mihalníc a nahodila fakt veľký pokus o psí kukuč.
"A nechceš to už mať za sebou?" spýtal sa na oplátku on a dokonalo napodobnil, alebo nie, oveľa lepšie predviedol prosiaci psí pohľad. Nahnevane som zafučala a zamierila ku gauču. Nebudem tu teda stáť, budem sedieť. Po chvíľke si prisadol.
"Rozišiel som sa s Angelinou," povedal pre začiatok. Nadvihla som obočie.
"Ale nevrav," Očividne nevedel ako má začať, tak proste začal úplne na hovno. Teda... začal od faktu ktorý mi je známy, a nie len mne priatelia, aj celej škole.
"Nečakal som, že spraví to čo... spravila," pokračoval pokojne a pozoroval ma. Ja som sa dívala do ohňa a sledovala ho len tak po očku. "mrzí ma, že ťa strápnila," dodal a zmĺkol. Ešte chvíľku som sa dívala do ohňa a premýšľala nad tým čo mám povedať.
"Na to sa vykašľať, to mi je ukradnuté," och áno, preto sa chcem skrývať všakže? "skôr ma nahnevalo to, že si ma na to nijako nepripravil a to sme sa videli hodinu pred tým ako sa to celé zomlelo," dodala som. Ako vážne čo mu bránilo aby prišiel a povedal mi to? Aspoň by som sa jej vedela vopred vyhýbať kým nevyfučí.
"Nechcel som hneď ísť k tebe, aby to nepôsobilo ako - áno hneď po rozchode nabaľujem inú - scéna," odpovedal mi. Hej to bolo celkom rozumné.
"Mohol si poslať sovu, alebo Georga aby mi to povedal," argumentovala som. Prikývol.
"To ma nenapadlo," Oprela som sa o chrbát gauča s prekríženými rukami na prsiach.
"Vážne ťa chcela udrieť?" spýtal sa po tichu a oprel sa vedľa mňa. Pozrela som sa mu do tváre. Vyzeral fakt smutne a sklamane. Zrejme nevedel, že je niečoho takého schopná.
"Aj do mňa sotila," nechcem znieť ako vystrašená ženská, ale mňa sa to fakticky dotklo. Videla som na ňom, že ostal ešte viac smutný a nevedel čo mi má povedať, alebo spraviť, preto som dodala. "ale neboj sa. Nebude to mať na mne žiadne traumatické následky, nie je prvá a myslím, že ani posledná, ktorá ma chcela udrieť," povedala som to zmierlivejšie, ako vety pred tým a nejako automaticky som si oprela hlavu o jeho rameno.
"Porozprávam sa s ňou," povedal keď si oprel hlavu o tú moju.
"Urob ako uznáš za vhodné,"
"A čo bude teraz s nami?" čakala som túto otázku. Vedela som, že príde a moja odpoveď? Dala som ju Alexovi.
"Myslím, že by bolo dosť blbé aj voči Angeline keby už zajtra nakráčame na raňajky ruka v ruke a jazyk v hube," Fred sa začal smiať a po chvíľke som sa k nemu pridala aj ja. Potom ma objal okolo pliec. "Takže stále len priatelia?" spýtal sa. Usmiala som sa naňho.
"Zatiaľ áno," on mi úsmev opätoval a v očiach sa mu zjavili tie iskry ktoré tak zbožňujem.
"To zatiaľ sa mi páči."
A potom som sa postavila a zamierila do internátov. Fakt sa mi už chce spať.
**
Sedeli sme s Hermionou a Alexom v knižnici a preberali plán "Ako spraviť z Pottera učiteľa?" Schválne sme zaliezli do knižnice, pretože v sobotu tu je fakt mŕtvo a je tu svätý pokoj. Vonku pršalo a bola zima. Typické jesenné počasie.
"Dobre našla som miesto kde by sa to dalo spraviť," preberali sme kde by sme spravili nábor nádejných študentov. Dlhšie sme uvažovali o tom, že škola je pre to úplne neprípustné miesto, keďže je tu Umbridgeová. Toto je na internátnej škole nevýhoda, keby to riešime v New Yorku je to jednoduché, stretneme sa v rámci voľna niekde v meste, lenže tu sme zavretý v hrade. Dostaneme sa jedine do Rockvillu a výlet je naplánovaný na budúci víkend. Lenže ani tam nie je taký... výbeh aký by sme potrebovali, keďže tam chodia aj profáci. Alex s Miou hneď zmietli zo stola Tri metly, najznámejšiu a najplnšiu krčmu v tej malebnej, čarodejníckej obci.
"Kde?" spýtal sa Alex pohotovo. Miona sa usmiala tým jej samoľúbym úsmevom.
"Je tam aj iný podnik, u Kančej hlavy. Počula som, že je väčšinou prázdna, teda až na niekoľko pofidérnych ľudí, ale myslím, že to to najideálnejšie miesto," prikývla som.
"Ja som obehol už niekoľko ľudí ktorý by mali záujem, a mám im dať vedieť o mieste a čase stretnutia," povedal Alex spokojne. A potom sa obaja pozreli na mňa pohľadom - A čo si spravila ty?- nervózne som sa zahniezdila na mieste. Moc som sa o túto myšlienku nemala s kým podeliť, keďže poznám len pár chrabromilčanov, ktorých obehol Alex alebo Mia.
"Povedala som o tom Ginny," odpovedala som nakoniec víťazoslávne a rýchlo dodala. "sľúbila, že s jej priateľom obehnú jeho spolužiakov. A potom som to povedala Čcho," na ich tvárach sa zjavila istá zmeska pocitov. Urobila som málo, to je pravda, ale zainteresovala som babu, do ktorej je Harry buchnutý a to na nich spravilo dojem.
"No fajn tak aspoň niečo," Hermiona zhrnula papiere na jednu kopu. "takže budúcu sobotu u Kančej hlavy ideálne okolo jedenástej, to by mali stíhať všetci." Postavila sa a bolo mi jasné, že poradu ukončujeme. "Obehnite svojich ľudí a dajte im vedieť." Dodala. Vážne to vyzeralo ako keby sme riešili nejaký biznis. Nelegálny, niečo ako drogy. Uuu drogy na Rokforte.
"Dobre poďme do klubovne, za štvrť hodinu začína Johnov rozhovor," zavelila som tento krát ja a postavila sa.
**
Klubovňa bola plná a rádio mali pri okne baby, siedmačky. Jasné, že medzi nimi bola Angelina a jasné, že mali zapnutú nejakú stanicu ktorá hrala smutnú hudbu o láske. Zamierila som si to hneď na gauč pred krbom, kde sedeli Harry s Ronom obaja zmorený z tréningu a Alex s Miou išli slušne vypýtať rádio.
"Čaute chlapci," pozdravila som ich keď som si k nim sadla. Bola som nervózna, pretože som na sebe cítila pohľady... celej Angelininej crew. "aký bol tréning?" spýtala som sa len tak. Obaja na mňa zazreli. "Dobre takže nič moc," zamrmlala som si popod nos.
"Bola nervózna," odpovedal Ron.
"Veľmi nervózna," dodal Harry.
"Možno bola nervózna z počasia," skúsila som si vysvetliť jej náladu po svojom. Nenápadne som sa na ňu otočila a keď som videla pohľad ktorým mi páli chrbát vedela som, že nemám pravdu.
"Prepáčte," ospravedlnila som sa chalanom keď som sa otočila späť. Prišiel Alex aj s Miou ktorá v ruke niesla rádio.
"Na teba sa nehneváme," povedal Harry a zmierlivo sa na mňa usmial.
"Ja sa na teba trošku hnevám," povedal Ron. "ale najväčšia vina padá na môjho brata," dodal a Harry prikývol. Vtedy sa ozval Alex.
"Hotovo máme to naladené!" okamžite som zastrčila celú túto vec do úzadia a začala som počúvať rádio, kde práve moderátor oznamoval príchod Johna a jeho skupiny, teda Carmen, Sama a Tonnyho.
"A o chvíľu sa vám z éteru ozvem spoločne aj so spevákmi z ďalekej Ameriky, ktorý prídu dnes k nám do rádia," po chrbte mi prebehli zimomriavky. Tak sa teším, že budem počuť ich hlasy.
Z rádia sa ozvala hudba. K saxofónu (myslím, že to ono či?) sa po chvíľke pridala gitara a bicie spoločne s Johnovým hlasom. Túto pesničku vydali pred rokom a pol a neskutočne som ju žrala. Vlastne skoro ako každú pesničku. Nemyslím si, že existuje nejaká ktorú nemám rada.
Automaticky som sa natiahla k rádiu a pridala hlasitosť. Pozrela som sa na Alexa ktorý si už pospevoval.
"Ale ty by si mal skrývať mňa,"
"Ako keby som bola nelegálne držaná zbraň," pridala som sa. Ach bože ako mi chýba chodenie na ich koncerty. Najradšej som mala však refrén. Milujem ako mi ubližuješ. Kde ich tieto texty vôbec napádajú?
"To spieva John?" spýtala sa Mia skepticky. "Fakt aký drsný rockeri," dodala akoby nič. Zasmiala som sa.
"Ale nehrajú už len rock, odkedy sa pridala aj Carmen, zahrajú aj niečo nežnejšie," povedala som na ich obranu.
"Mne sa to páči," ozval sa Harry.
"Zoberieme ťa na ich koncert," reagoval hneď Alex a ja som oduševnene prikyvovala. A potom pesnička skončila a z rádia sa ozval Johnov hlas.
"Zdravíme všetkých poslucháčov,"
"Podotýkam, že čarodejníckych," doplnil ho pohotovo Sam. Začula som Tonnyho smiech a úplne som si vedela predstaviť Carmen ako prevracia oči.
"Tak teda ešte raz dobrý podvečer!" ozvala sa aj jediná žena v skupine. Teraz som s azase naklonila k rádiu a trocha ubrala hlasitosť. Nemusia to počúvať všetci.
"Vítame vás v našom rádiu, ktoré ako prvé pustilo nejakú vašu skladbu u nás v Anglicku," privítal ich aj moderátor.
"To si veľmi vážime Steve, ale vieš aj aká to bola skladba?" spýtal sa pohotovo Tonny. Och Tonny... môj Tonny... on bude navždy moja platonická láska.
"Samozrejme a o pár minút si ju aj zahráme, ale najprv sa našim poslucháčom predstavte." Vyzval ich hravo. Po chrbte mi znovu prebehli zimomriavky.
"Ja som John a som v podstate hlavným spevákom," začal môj brat pokojne. Hneď na to nasledoval Sammy.
"Moje meno je Sam, hrám na basovej a elektrickej gitare a som beta tejto skupiny,"
"Ja som Tonny, hrám na bicie a som jediný ktorý nespieva,"
"A ja som Carmen, nežná stránke našej bandy, hrám na klavír, saxofón, husle a ešte aj spievam," úplne som si vedela predstaviť ako sa tvária. Sam s úškrnom, John úplne pokojný a šťastný, Tonny s veselými iskrami a úsmevom a Carmen... Carmen sa mohla tváriť akokoľvek. Cítila som sa neskutočne spokojne, že som ich mohla počuť ked už som ich nemohla vidieť. Spovedal ich ako prišli k menu, kedy ich prvý krát napadlo založiť kapelu a ako sa k nim pridala Carmen. Potom sa spýtal Carmen a Sama či im kapela nekazí vzťah.
A potom zahrali pesničku, ktorú rádio AntRock vypustilo od nich ako prvú. Pamätám si ako John na Grimwaldovom námestí vtedy opravoval rádio a náhodou naladil túto stanicu v momente kedy hrali túto pieseň. Pospevovala som si ju s Alexom s ktorým sme sa na seba aj uškŕňali.
"A čo vás priviedlo do Anglicka?" spýtal sa moderátor Steve po skončení skladby. Zamračila som sa a ostala som nervózna. Čo John povie?
"Práca," odvetil okamžite. "A moja malá sestra, ktorej chýbal jej najlepší kamoš, ktorý sa sem presťahoval pred rokom," dodal akoby nič. Ron sa začal smiať.
"Takže vlastne sme my dvaja výhovorky Saša," poznamenala som smerom k môjmu najlepšiemu kamošovi.
"Vôbec mi to nevadí," odvetil spokojne. Zasmiala som sa.
"Áno aj ja sa cítim poctená,"
"Máš sestru?" spýtal sa Steve prekvapene. Počula som Sama ako sa zasmial.
"Máme sestru," opravil ho Sam. "my všetci ju berieme ako súrodenca," dodal na vysvetlenie.
"A aj ona je hudobný talent po vás?"
"Je, len si to nechce pripustiť," poznamenala Carmen pokojne. "Raz sa k nám pridá," dodal sprisahanecky Tonny. No to určite. Dobre... sem tam som im na koncerte hrala na klavír aby toho nemali veľa. Ale vždy som bola čo najviac schovaná. A je pravda, že pár krát ma zainteresovali do spevu, ale to bolo vždy v rámci srandy, nikdy by som sa tomu nechcela venovať tak ako oni. Každý z nich má stálu prácu a viem ako často nestíhajú a tým si nechcem prechádzať. Chcem byť liečiteľka. Každopádne znovu som bola polichotená. Zahrali ešte dve skladby, vyspovedal ich ešte aj o inom štýle hudby, ktorý niekedy hrajú, o ich režime, koníčkoch, pýtal sa aj na nejaké zážitky s fanúšikmi. A tá trištvrte hodina ubehla ako voda. A ja som bola smutná, že to ubehlo tak rýchlo a nasledovala posledná pesnička.
"A však táto pieseň bude spievaná na živo však?" spýtal sa Steve.
"Áno je to naša nová skladba," povedala hrdo Carmen.
"A chceme ju venovať našej malej sestre," dodal John spokojne. Nesmierne som si vážila, že ani raz nespomenuli moje meno. Každý na Roforte, kto to teraz počúva by vedel o ktorú Kristen sa jedná a navyše, mohlo by to upútať aj pozornosť fuhrerin. A to nikto nechce.
"Ooo idú ti spievať," zašepkal mi Alex do ucha.
"Buď ticho nech to môžem počúť," odbila som ho hneď načo sa on len krátko zasmial.
Ozvala sa melódia klavíru a po chvíľke Carmenin silný hlas. Začala som si do rytmu kývať hlavou a klepkať nohou. Keď sa po prvom refréne pridal John znovu som sa začala škeriť ako idiot.
Môžem hrdo prehlásiť, že som na nich nesmierne pyšná. Na mojich starších súrodencov.
"Ježiši Carmen," zavzdychal Alex. "bože milujem ju," všetci sme sa naňho pozreli naoko otrávene, pretože vždy keď prehovorila Carmen povedal niečo podobné a už nám to liezlo na nervy, ale potom sme sa rozosmiali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Selene Black is Back Selene Black is Back | Web | 8. srpna 2018 v 22:09 | Reagovat

Za prvé, je to Rokville, nie Rockville... Ja viem, som strašná, ale ty kks, znie to akoby to bola kolíska rock'n'rollu a iba trochu ma štve, že to tak naozaj nie je 😂😂😂😂😂😂
Za druhé, skvelé! Ako vždy! 👌👏👏 Páčil sa mi ten rozhovor v rádiu, to bola super scéna!!
Za tretie, chcem honem pokračovanie a už nech začnú s DA! :-D

2 kelly145 kelly145 | Web | 10. srpna 2018 v 22:15 | Reagovat

Kapitola ! JO! JO JO JO!
Pustila som si pesničku a prečítala som si kapitolu, bolo to super, ako by som tam sedela. The Black Keys - Lonely Boy sa i zapáčila tak,že som si ju stiahla :D
Ďakujem za kapitolu! Super ako vždy! A teším sa na DA!

3 Sandy Sandy | 11. srpna 2018 v 18:51 | Reagovat

Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na to, o akej kapele sa to točí. Jaj, ozaj by mi bodol rereading, unikajú mi fakty. :-x . Ale inak super, podobne súhlasím s babami a som zvedavá, ako sa popasuješ s DA :-) Mimochodom, zaujímavý nápad, že práve Kristen pozvala Čcho, haha :-P

4 Alethea Alethea | Web | 15. srpna 2018 v 18:55 | Reagovat

Aaaaww, to bolo milé! Ten rozhovor v rádiu, tie piesne! Ach, krása, krása :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama